Vo svojich „kamuflážach“ či „intervenciách“ vchádzal do cudzích obrazov, ilustrácii kníh, bibliofílii aj do kalendárov či ročeniek.
Tak ho poznáme.
Chceli sme vidieť, ako sa v čase, na pôdoryse takmer štyridsiatich rokov, menila jeho ilustrátorská pozícia, dešifrovať, čo a kedy ho ovplyvňovalo. Skúmať, či dokázal viesť dialóg aj tam, kde text – poézia, próza alebo esej – vopred vytýčil mantinely témy. A aj to, či v tom úzkom priestore „zahrá“ jeho typická poloha: hrubá, meditatívne ťahaná čiara. Či ilustračné dielo neoslabí vertikálna poloha, v akej sa naň pozeráme, keď čítame. A čo sa stane, keď ho zdvihneme, zavesíme na stenu ako obraz a budeme sa naň pozerať priamo. Už teraz vieme, že je to nádherný, intenzívny zážitok.
Koniec-koncov, Rudolf Fila v rozhovore s Petrom Zajacom a Barbarou Bodorovou-Haruštiakovou povedal: „Ak dostane dobrý výtvarník kus dobrej literatúry, ktorá vyhovuje jeho vnímaniu, chápaniu a poňatiu a priloží k tomu svoj príspevok, ktorý nemusí byť na literárnu predlohu nejako otrocky viazaný, súzvučí s niečím, čo je hlbšie než povedzme odtlačok ako nápodoba toho, čo je obsahom textu.“
Výstava Načo je nám umenie (áno, inšpirovali sme sa rovnomennou knihou z roku 1991) ukazuje, ako sa dá premýšľať o svete okolo nás, o tom, čo presahuje naše každodenné bytie a opakujúce sa banality. Je to pohľad do knižnice, akási koncentrovaná mapa čítania umeleckých textov a vývoja myslenia, naberania skúseností a schopnost „vidieť“, „rozoznávať“ a „rozumieť“.
Na stenách TOTO! je galéria sa stretnú so svojím ilustrátorom Miroslav Válek, Jozef Mihalkovič, Pavel Vilikovský či Ľubomír Feldek (a ďalší). Ľudia, ktorí (bez fráz) formovali myslenie niekoľkých generácii.
Ten dialóg je hlboký, provokuje, ale aj (rovnako bez fráz) zušľachťuje.
Tak príďte a pozerajte sa s nami.
Kurátorský tím: Miloš Kopták, Mária Rojko, Ida Želinská a hosťujúci kurátor TOTO! je galéria: Ján Kralovič
Rudolf Fila (1932 – 2015)
bol maliar, grafik, ilustrátor, pedagóg a tvorca textov o umení. V rokoch 1952 – 1958 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Jána Mudrocha. V roku 1959 začal učiť na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, v rokoch 1990 – 1992 viedol ateliér voľnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení. V roku 1953 sa stal členom brnianskej skupiny Parabola, v roku 1964 sa zúčastnil na prvej verejnej výstave Bratislavských konfrontácii.
Venoval sa abstraktnej maľbe. Vytvoril sprievod k mnohým knihám v širokom registri techník a štylizácii: od Neviditeľného Herberta G. Wellsa (1958) cez Dve dievčatá a Nevernú manželku Federica Garcíu Lorcu (1963), Zimoviská Jozefa Mihalkoviča (1965) či Milovanie v husej koži Miroslava Válka (1965) až po Večne je zelený Pavla Vilikovského (1989) a Plakať je krásne Ľubomíra Feldeka (1990) či dialóg Obraz a slovo. Slovo a obraz s Miroslavom Petříčkom (2015) a i.
