Rastislav Sedlačík / MestSKá krajina Lab

Počas letných práznin je galéria otvorená na telefón - 0905 206 298

Kurátor: Norbert Lacko
architekt výstavy: autor a Marcel Benčík

Preferovaným médiom práce Rastislava Sedlačíka pôvodne bola maľba, no čoraz výraznejšími a dôležitejšími sa stávajú aj expanzie maľby do iných médií. Najsamprv to boli umelo vytvárané objekty a objektové suplementy závesného obrazu ako ironické a groteskno-obludné nápodoby fragmentov mestskej krajiny a industriálnej architektúry. Neskôr sa v jeho repertoári objavili postprodukty, čiže asambláže a koláže recyklačne spracovaných, nájdených vizuálnych a objektových materiálov, no najmä materiálov vzniknutých ako ateliérový odpad pri iných Rasťových výtvarných aktivitách. Najnovšie k nim pridáva dva nové programové prvky úplne odlišného rádu.

Prvým sú lapače ako diela takmer neriadenej náhody, ktorých zásadným spoluautorom je environment mesta. Druhým sú inžiniersky plánované – architektonické re-konštrukcie a pre-konštrukcie galerijných priestorov a výstavných inštalácií, ktorých zásadným spoluautorom je grafický dizajnér a architekt Sedlačíkových výstav Marcel Benčík.

Východisko a popri všetkých premenách aj stabilný prvok výtvarnej práce Rastislava Sedlačíka spočíva v programovom komentovaní možnosti vizuálnej skúsenosti s krajinou a výtvarnej manipulácie s možným obrazom vizuálnej skúsenosti krajiny. Je to obraz dobromyseľnej fascinácie stavajúcej do vzájomného susedstva prefabrikátové produkty inžinierskeho plánovania, brikoláže drobných domácich majstrov a živelnú spontaneitu organického chaosu novej divočiny, vznikajúcej v medzerách a na okrajoch mestskej zástavby. Priľnutie a vzájomné zakliesnenie okrajov civilizačne-urbánneho a prírodného je videné z pozície človeka, ale vzbudzuje pocit niečoho, čo človeku ušlo, čo pre neho nie je, alebo ho už nepotrebuje. Pohľady maľbou a väčšou časťou postproduktových realizácií sú organizované z perspektívy senzomotorickej telesnej schémy, ktorá je prítomná v meste, ale len akosi prechodne, tranzitne. Namiesto našej prítomnosti v krajine, je to krajina prítomná v našom zornom poli. Logika výstavby kompozície je vcelku jednoduchá: mestský civilizačný prvok, fragment architektúry, koliduje s prírodným krajinným prostredím.

Abstrahované geometrické línie a pravidelné rytmizované plochy sú konfrontované s abstrahovanou spontánnou amorfnou živelnosťou organického. Plán, pravidlo alebo príkaz sa stretáva s náhodou. Kontajner rozčesol líniu horizontu, dvere hangára rámujú výhľad na prímestskú step, to je sedlačíkovský obraz krajiny.

Rovnaká logika riadi aj výber postupov a techník Sedlačíkovej výtvarnej práce. Precízne cez šablónu nastriekané alebo inžiniersky výkresovo vykresľované architektonické prvky susedia s manipulovanou náhodnosťou organických ťahov štetca a s chaosom stekancov farieb. Postproduktové realizácie prinášajú novú možnosť. Sedlačík sa uvoľňuje a čoraz viac oddáva hre s náhodou, ktorá prekazí, alebo nahradí plán: okamihom nápadu, druhotným využívaním ateliérového odpadu a momentom vtipu. Baví sa a uhýba disciplíne maľby vymýšľaním (ne)možných autorských techník. Tu sa objavuje nová fascinácia doslovnosťou odtlačku. Ak jeho maľba mohla byť metaforicky chápaná ako odtlačok možnej vizuálnej skúsenosti krajiny, tak nová fascinácia posúva túto metaforu do pozície technického prístupu: od hry s jedinečnými chybami v grafickej tlači, cez manipulovanú a dotváranú xerokópiu, fotografických odtlačkov sídliskovej zástavby k nezmyselnému a ironicky doslovnému chápaniu „plenérovej“ maľby ako toho, čo „zachytáva“.

Monochromatický lepivý povrch obrazu, dočasne umiestneného v prostredí vybraných lokalít mesta, sa stáva mikroarchelogickou stopou sedimentov mestského prachového i peľového spadu a pascou pre nešťastný hmyz. Maľba ako lapač, náter ako lepidlo fixujúce náhodné nečistoty a spad peľu. Už nie maľba možného pohľadu na krajinu či maľba v plenéri, ale maľba krajinou a maľba plenérom. 

V kontraste s touto nekontrolovateľnou prašnou náhodnosťou lapačov sú posledné Sedlačíkove výstavy dielom prácneho plánovania konštruktérsko-inštalačnej transformácie súboru výtvarných prác a nesúrodého galerijného priestoru na jedno ucelené vizuálno-priestorové dielo. 

xxx

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.