„Inými slovami platí Kleeovo: ,Umenie zviditeľňuje neviditeľné.´ Mojím najhlbším presvedčením je, že na tejto úlohe umenia sa dnes nič nezmenilo. (Výrazne sa však menia problémy s tým, ako to dosiahnuť.)Venujem sa figuratívnej maľbe a kresbe, pričom sa zdá, že figuratívna tvorba ide presne opačným smerom: nie zviditeľňovanie neviditeľného, ale napodobňovanie videného. Zdá sa, že figuratívna tvorba (obzvlášť „realistického“ razenia) ponúka iba to, čo vieme neproblematicky pomenovať, na čo vieme ukázať, takže nemá ako posúvať ani hranice vnímania, ani hranice myslenia.
Tento paradox však považujem za základnú hybnú silu svojej tvorby: Ide o to ponárať sa čím väčšmi do tých najrozpoznateľnejších foriem (,na obraze je muž, predmet, interiér, ...´) a zároveň tieto formy nastaviť (skomponovať) tak, aby obraz spravil pociťovateľným to, čo by sa bez neho nedalo vnímať.
Vo vizuálnej tvorbe sa tak zameriavam na: 1. problematizovanie videného a 2. prehodnocovanie zobrazovaného. Obrazová figúra (dokonca tá „realistická“) nie je len napodobňujúca, ale za istých okolností aj zviditeľňujúca.“
(Rastislav Podhorský)