Príbehy tisíc a jednorazovej vidličky

Zoznámime sa so staničným prostredím prostredníctvom projektu grafického dizajnéra Roberta Parša. Tak ako sa cestovateľ vracia na svoje obľúbené miesta, Paršo sa vracia k svojej téme. Snaží sa vkladať motív predmetu jednorazovej spotreby do tisícich kontextov. Ekológia a post-ekológia, hacking každodennosti, vizuálny smog, pominuteľnosť a jedinečnosť, hranice medzi umením readymade-ov a “normálnym bordelom”, to sú všetko témy, ktoré nás na stanici zaujímajú. Tiež nevieme s istotou na prvý pohľad dešifrovať, či si z nás autor robí srandu, alebo to myslí vážne. Či je to čistá obsesia, alebo naopak legitímna a premyslená odnož umenia. Podobné je to aj pri pohľade na vizuálnu komunikáciu Hlavnej stanice: nespočetné množstvo prekrikujúcich sa odkazov a vizuálnych posolstiev. Vizuálna komunikácia stanice je charakteristická pohybom, dynamikou, heterogénnosťou, prechodnosťou.

Sme schopní venovať sa do hĺbky jednej téme? Vracať sa tisíckrát na jedno miesto a vždy sa nechať nanovo fascinovať? Upratať niečo v stálom pohybe a chode? Toto podujatie nebude klasicky “upratané” do formálnych štruktúr. Nepôjde o vernisáž výstavy vizuálneho umenia na akú sme zvyknutí v galérii, dokonca ani v Salóniku. Príbehy tisíc a jednorazovej vidličky si kladú za cieľ priniesť umelecký hacking každodennosti a inšpirácie pri vnímaní prostredia tam, kde by umenie “po správnosti” nemalo čo hľadať.

Navštívime kultové eskalátory, nástupište 6, kaviareň “Ícéčko”, fotoautomat, a uvidíme, čo ešte. Stanica dokáže svojimi príbehmi prekvapiť, stačí sa zastaviť a načúvať. Pristúpili? Aký je váš vzťah k Hlavnej stanici? Robert Paršo v jej okolí vyrastal. Akcia je súčasťou susedského podujatia Nomadic Arts Festival, ktoré sa deje v štvrti pod stanicou v čase od 23.-25. septembra.

Robert Stupid Paršo
Robert Paršo sa narodil v Bratislave, keď vymizli všetci dobrí hudobníci a Rusi nás prišli zachrániť pred slobodou. Štúdium na strednej škole v Trnave prebiehalo celkom hladko, čo mu poskytovalo dostatok času na snívanie o kariére automobilového návrhára. Bol natoľko trúfalý, že začal študovať na Vysokom učení v Brne. Vďaka bohu a Zamatovej revolúcii, ktoré prerušili jeho štúdium, dnes môžeme riadiť bezpečné autá.
V takzvaných “nových časoch” začal cestovať, maľovať a piť viac, než je bežné. Zameral sa na úžitkové umenie a grafický dizajn a dokonca spravil talentovky a začal študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Počas štúdia začal pracovať v grafickom štúdiu SEPTEMBER a založil si vlastnú značku STUPIDesign.

https://salonik.sk/2016/08/10/pribehy-tisic-a-jednorazovej-vidlicky/