Názov výstavy som si s trochou irónie vypožičal z jazyka a sveta symbolov, kde určité geometrické tvary majú schopnosť preniknúť hlboko do podvedomia a navodiť pocity, ktoré môžu pretrvávať aj dlhšiu dobu. Preto sa tieto tvary stali súčasťou sústavy symbolov mnohých kultúr. Napríklad kruh, ktorý je bez začiatku a konca, predstavuje nekonečnosť, dokonalosť a večnosť, je často používaný ako symbol Boha.
Štvorec predstavuje pevnosť, spoľahlivosť, v hinduistickej symbolike vesmírny poriadok. Trojuholník predstavuje magické číslo tri, ktoré symbolizuje najsvätejšiu trojicu. Téma rovnováhy je v symbolických významoch kríža, zrejme najrozšírenejšieho a najstaršieho zo všetkých symbolov. V mnohých kulturách predstavuje vesmír.
Vertikálna línia symbolizuje duchovný princíp a horizontála svetský princíp. A tak podobne. V dejinách umenia sa ustálil názov geometrická abstrakcia. Tá sa stáva začiatkom 20. storočia novým jazykom, ktorý hovorí o absolutnej a čírej emócii. Ikonou geometrickej abstrakcie je čierny štvorec na bielom pozadí od ruského umelca Kazimira Maleviča. Pravdepodobným predobrazom je tu tradičná ruská ikona, ktorá nepripúšťa žiadnu maliarovú originalitu. Všetko je podriadené náboženskému obsahu. Aj Malevičov čierny štvorec bol prvýkrát vystavený ako náboženská ikona vysoko v rohu miestnosti. Zasadenie čierneho štvorca do pozadia bielej „nefarby“ je chápané ako antipríbeh. „Táto holá forma a tón sú majestátne a dokážu nás oslobodiť od podružnosti príbehu a priviesť do úžasného sveta, ktorý Malevič nazýval oslobodenou ničotou“, znie oslavná charakteristika. Malevič ide ešte ďalej. Jeho filozofia znie: „Zničiť každých päťdesiat rokov staré mestá a dediny, vykázať prírodu z hraníc umenia, zrušiť v umení lásku a úprimnosť, ale v žiadnom prípade nevysušovať živý prameň človeka t.j. vojnu.“
Vyjadrenia, že Venuša Milóska je paródia a Michelangelov David ohavnosť, sú len čerešničkami na torte geometrickej abstrakcie. Aj keď sa často hovorí , že nie je treba brať texty maliarov veľmi vážne a ten pravý súd je tvorba, predsa len, anarchistický pohľad, že duch deštrukcie je rovnaký ako duch tvorby a že najskôr treba ničiť, tvorba sa neskôr dostaví, nás mierne povedané popudzuje a tešíme sa, že zostalo iba pri slovách. Geometrická abstrakcia ako odmietnutie zobrazovania, mala byť konečným bodom dejín umenia. Že sa táto neistá metóda nemohla dlho udržať je zrejmé. Naviac, odmietnutím zobrazovania a vyslovenou diskvalifikáciou napodobovania znova vyniesla na svetlo staré známe obrazoborectvo. Jej puritánska a niekedy až nudná askéza má však doteraz svojich prívržencov.
Oslovuje ich v rôznych modifikovaných podobách, či už ako nová geometria, konkrétne umenie, maľba ostrých hrán či maľba farebných plôch atď... Naprieč zanikajúcim hnutiam a smerom, ale už bez pôvodnej divokosti. Tým sa javí byť stále modernou a príťažlivou. Preto príjmi, láskavý divák, môj ľahko polemický pohľad na tento fenomén, surčitou zhovievavosťou.
Milan Bočkay, marec 2020
