Kurátori: Marija Skočir, Lorène Durret
Marc Riboud (1923 – 2016), francúzsky fotograf s celosvetovou reputáciou, sa zapísal do histórie fotografie svojimi ikonickými snímkami a priekopníckymi výpravami do krajín Ďalekého východu v časoch, keď boli fotografom takmer úplne neprístupné. Zazou, hravý maliar Eiffelovej veže, mladá americká aktivistka, ktorá počas protestov proti vojne vo Vietname stojí pred radom bajonetov s kvetinou v ruke, portréty svetových lídrov v rozhodujúcich momentoch histórie a napokon aj bezmenní jednotlivci, ktorých si Riboudovo pozorné oko všimlo a zachytilo na fotografický film s empatiou a s podtónom zdravého humoru – toto všetko sú fotografické snímky zapísané do našej kolektívnej pamäte, vystavené a uchovávané v najdôležitejších galériách a múzeách sveta.
Riboudove fotožurnály boli publikované vo všetkých dôležitých časopisoch. Bol jedným z prvých členov Magnum Photos – a napriek tomu, že sa v roku 1979 rozhodol vydať na nezávislú dráhu, ostal verný myšlienkam zakladateľov Magnumu, ktorí v roku 1953 prijali mladého fotografa a zároveň mu ponechali dostatok priestoru rozvinúť jeho vlastný autorský umelecký prejav. Čo si vo svojej tvorbe Riboud z novinárskej fotografie ponechal, je schopnosť zachytiť moment. Práve jeho citlivosť pri interpretácii toho, čo je v rozhodujúcej chvíli rozhodujúce, je pre neho jedinečná a skutočne jemu vlastná a dodnes robí jeho fotografie unikátnymi.
„Vždy čakám na rozhodujúci okamžik. No často ho miniem alebo sa mu vyhnem, nachádzajúc viac potešenia v trvácnejších okamihoch.” Je to práve autorský prístup Marca Ribouda, jeho uvedomelý postoj a oko pre moment, čo chce výber fotografii na tejto výstave zdôrazniť. Viac ako tretina výberu predstavuje staré fotografie pochádzajúce z rodinného dedičstva dvoch Riboudových detí. Kombináciou svojej fotografickej kariéry a túžby cestovať za hranice známych teritórií sa Riboudovi podarilo vytvoriť si vlastné pomalé cestovateľské tempo, ktoré mu dovoľovalo sa za behu rozhodovať, kam jeho cesta ďalej povedie, a zároveň si vždy vyhradiť dostatok času na vnímanie okolitého sveta. To nielen zostrilo jeho fotografické oko, ale aj formovalo jeho charakter a spôsob nazerania na svet.
V úvode výstavy stoja Riboudove práce z územia centrálnej a východnej Európy s rozšírenou prezentáciou fotografií, ktoré vytvoril v Juhoslávii a Československu medzi rokmi 1950 a 1980. Cieľom toho však nie je uvádzať rozdielne interpretácie fotografického média vzhľadom na regionálny kontext, práve naopak, ide o snahu ukázať autorovu schopnosť vymaniť sa zo svojho západniarskeho pohľadu na svet. Riboudove cesty na východ a na juh cez jeho obľúbené ázijské krajiny, ktoré výber fotografií tejto výstavy sleduje, vrhajú nové svetlo na zvyčajné zmýšľanie o fotožurnalizme, ktoré sa týka najmä otázky vnímania „inakosti” cez fotografiu. Malé životné radosti „tých iných”, ich kultúrne špecifiká a každodenné predmety vnímané divákom ako kuriozity Riboud zachytáva bez toho, aby z nich vytváral čosi exotické, a činí tak ako citlivý jedinec dobré oboznámený so silou svojho média.
