Námety spracúva s humorom a zveličením, obratne manévruje na hranách grotesky a paródie tradičných zobrazení ženy ako objektu (mužskej) túžby, manželky, matky, profesionálky či gazdinej. Využíva množstvo vizuálne a významovo potentných symbolov, hrá sa s ich viacznačnými, častokrát senzuálne a sexuálne nabitými polohami.
Výstava Cítim sa ako… predstavuje diela Lucie Dovičákovej zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré odrážajú nosné témy objavujúce v autorkinej tvorbe od jej študentských čias po súčasnosť. Dovičáková sleduje a komentuje tradičné žánre a zobrazenia ženy v literatúre a vo vizuálnej kultúre, ich rozprávky o kráse ako o jednom z hlavných ženských atribútov.
Všíma si pretrvávajúce rodové nerovnosti pri delení prác v domácnosti stelesnené v postave ženy v domácnosti. Citlivo vníma, že feminizmus nie je zastaraný pojem, ani žiadne retro, ale neustále aktualizovaným predpokladom pre rozmýšľanie o mocenských vzťahoch v spoločnosti.
Cítim sa ako… je formulované v prvej osobe, pretože Dovičákovej tvorba je z veľkej časti autobiografická. Všíma si nielen to pozitívne na ženách, ale pracuje aj s ich temnejšími, zverskými stránkami. Jej diela tematizujúce tehotenstvo a materstvo sa svojou otvorenosťou a priamočiarou obrazotvornosťou dostávajú doslova pod kožu. Už v nich je viditeľná Dovičákovej schopnosť preniesť hlboké, telesne aj duševne náročné zážitky a stavy na plátno.
Cítim sa ako… je názov konkrétneho Dovičákovej diela, ktorý sa ponúka na dokončenie. Ako kto / čo sa dnes cítite vy?
Kurátorka: Miroslava Urbanová
Kurátorsky sprievod a stretnutie s autorkou: 13. mája o 17:00
Lucia Dovičáková (1981) patrí k neprehliadnuteľným umelkyniam na slovenskej výtvarnej scéne. V centre Dovičákovej záujmu je žena a jej obraz. Výstava Cítim sa ako… predstavuje diela Lucie Dovičákovej zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré odrážajú nosné témy objavujúce v autorkinej tvorbe od jej študentských čias po súčasnosť, rozdelené do tematických okruhov: Rozprávky o kráse, Žena a iné spotrebiče v domácnosti, Zvery v nás, Moja krv a mlieko a Cítim sa ako...
Dovičákovej obrazy dokážu preklenúť priepasť medzi teóriou a každodennou realitou, medzi presvedčenými feministami*tkami a tými, ktorí*é pri pohľade na jej diela zažijú aha-moment napr. v podobe smiechu nad situáciou, ktorá je síce zveličením, ale zasahuje podstatu problému s milimetrovou presnosťou. Práve (seba)irónia a zveličenie sú zbraňou, ktorá sa v správnych rukách dokáže premeniť na emancipačný nástroj.
