So zásadami surrealistického umenia sa Guderna zoznámil v štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď študoval u Jána Mudrocha a dostal sa do úzkeho kontaktu s predstaviteľmi nadrealizmu. Už vtedy objavoval jazyk snov a podnecoval svoju predstavivosť k inému videniu sveta.
V tomto tvorivom období však ešte zostával na poli poetického zobrazenia a zásady surrealistickej tvorby naplno rozvinul až v Kanade. Guderna tieto základné princípy surrealizmu rozvinul do osobitej podoby. Zmyselnosť a erotika sú v jeho dielach prítomné v rôznych podobách, raz len v náznaku, inokedy vo všetkých tvaroch a farbách.
Čistá radosť z krásy a ľahkosti veľkých lietajúcich predmetov zdanlivo ignorujúcich fyzické zákonitosti evokuje svet odtrhnutý od pozemských ťažkostí. V Gudernovom svete vládne humor a irónia a často pracuje poetickou dramatizáciou.
Na obraze Koincidencia (1990) vidíme rovnomennú vládkyňu s vymyslenými, malými i veľkými príšerami, prízrakmi a bytosťami. Jej ríša je zdanlivo náhodným svetom v neistom priestore a čase, ale tvorí jednotu v rozmanitosti. Tento svet sa môže javiť ako smiešny, absurdný, plný irónie a humoru, ale ak rešpektujeme jeho bohatstvo, rôznorodosť a skryté zákonitosti, vo svojej podstate je dokonalý. Toto Gudernovo univerzum „je krásne ako náhodné stretnutie šijacieho stroja a dáždnika na operačnom stole“ (Comte de Lautréamont).
K výstave vyšiel katalóg, ktorý obsahuje ucelený prehľad tvorbou autora, biografiu, bibliografiu, zoznam výstav a zoznam vystavených diel (72 strán) v slovenskom a anglickom jazyku. Autorom textu je Zsófia Kiss-Szemán.
Kurátor: Zsófia Kiss-Szemán
Ladislav Guderna
(1921 Nitra – 1999 Vancouver, Kanada)
Ladislav Guderna študoval na ŠUR (prof. Ľ. Fulla), na súkromnej maliarskej škole M. Schurmanna, na výtvarnom oddelení SVŠT v Bratislave (prof. J. Mudroch, M. Benka) a čiastočne aj na AVU v Belehrade. Bol členom SVU Mánes v Prahe, Bloku SVU, SVU 29. augusta, neskôr SSVU. V roku 1948 vystavoval na Bienále v Benátkach, v roku 1958 získal striebornú medailu za výtvarné návrhy na EXPO ´58 v Bruseli. V roku 1968 na protest proti okupácii Československa emigroval do Kanady, kde žil a tvoril do roku 1999 (Toronto, Vancouver). Bol členom skupiny West Coast Surrealist Art v Kanade. V roku 1979 sa stal členom surrealistickej skupiny Melmoth Vencouver, so synom Martinom vydával surrealistické revue Scarabeus. V roku 1990 sa stal členom skupiny Q v Bratislave. Absolvoval početné študijné cesty po celom svete a dostal viaceré štátne i umelecké ocenenia doma i v zahraničí.