výstava

Jarmila Čihánková - Robinsonka

Robinsonku, citlivý román o rýchlom dospievaní jednej Blaženy, ktorý napísala Marie Majerová v 40-tych rokoch minulého storočia, si určite pamätáte, aspoň tí starší z vás. Hlavná hrdinka, zviazaná v priestore štyroch farieb, sčasti kreslená, sčasti kolážovaná, je poznateľná na prvý pohľad.
Táto akcia sa konala v minulosti
Dátum vernisáže:
08.09.2022 18:00, Št

Vlasy chytené v cope, celá hranatá, kostnatá. Po smrti mamy bojuje obrázok za obrázkom na stránkach svojho príbehu so „ženskými zbraňami“ – s varechami, prachovkami, vysávačom, žehličkou... A postupne, stránku za stránkou, sa mení, dozrieva, je viac a viac v tom úzkom priestore sama sebou. 

Ale pamätáte sa aj na autorku ilustrácii, ktorá ju vytvorila?

Jarmila Čihánková – tiež taká Robinsonka, ktorá zvládla sedem (výtvarníckych) remesiel, prechádzala z techniky do techniky celý život. Narušovala definované žánre. Nebola iba ilustrátorkou. Kunsthistória si ju zapamätá skôr ako ženu, ktorá rozumela jazyku konštrukcií a dokázala tvoriť v kódoch geometrickej abstrakcie. Ale nielen. Venovala sa vytváraniu tapisérii a artprotisov, do ktorých votkávala motívy inšpirované modrotlačou. A dokonca opakovane v rokoch 1970 a 1988 realizovala spoločne s Milanom Adamčiakom inštalácie vo verejnom priestore, spájajúce hudbu a výtvarné umenie. Bola maliarkou, karikaturistkou, grafičkou... zaujímalo ju „všetko“. 

Výstava Robinsonka v TOTO! je galéria komorným spôsobom mapuje jej ilustrátorskú tvorbu. Sleduje, ako prinášala na stránky kníh vtedajšie súčasné umenie – aj ako svoje premýšľanie o tvaroch preklápala do koláží pre malé deti, ako stavala konštrukcie, ktoré dokázali potiahnuť myšlienku celou knihou, či to, ako pracovala s farbami.

Jarmila Čihánková (1925 – 2017)

Už ako sedemnásťročná začala študovať na Slovenskej vysokej škole technickej na odbore kreslenia a maľovania u Jána Mudrocha. V štúdiu pokračovala v ateliéri úžitkovej maľby a grafiky na pražskej Vysoké škole uměleckoprůmyslové u Jana Baucha a tamtiež aj v ateliéri politickej kresby a karikatúry u Antonína Pelca.

Jej ilustrátorská tvorba je rozmanitá, „rozkročená“ od časopiseckých miniatúr pre Pravdu, Nové Slovo alebo Roháč až po kompakty kníh, najmä pre deti (O Keškovi a jeho kamarátoch od Radija Pogodina či Stopa na asfalte od Eleonóry Gašparovej), ale aj pre dospelých, pre ktorých ilustrovala rovnako prózu (Matkin plač od Helen Carlislovej alebo Cesta zarúbaná od Fraňa Kráľa), aj poéziu (Len raz od Jána Kostru). V rokoch 1958 až 1966 bola členkou tvorivej Skupiny 4 (spolu s Oľgou Bartošíkovou, Tamarou Klimovou a Vierou Kraicovou) – prvého čisto ženského umeleckého zoskupenia v dejinách slovenského súčasného umenia.

Odporúčame

divadlo

Vojna a mier

13.12.2022 - 24.1.2023 / Slovenské národné divadlo - Činohra
odporúčame!
divadlo

Lazarus (Divadlo Aréna v DPOH)

Muzikál Lazarus nadväzuje na nezávislý sci-fi film Man who fell to Earth (Muž, ktorý spadol na Zem), režiséra Nicolasa Roega z...Viac
Ne 18.12.2022 / DPOH
odporúčame!
koncert

Jana Kirschner

Pi 9.12.2022 / Koncertná sieň Klarisky
odporúčame!
divadlo

Revízor

St 7.12.2022 / Divadlo Astorka Korzo ´90
odporúčame!