výstava

Jana Želibská. Zákaz dotyku

Retrospektívna výstava a monografický katalóg Jany Želibskej je pokračovaním výskumného programu SNG osobností dejín slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.

odporúčame!

Táto akcia sa konala v minulosti

Dátum vernisáže:

29.11.2012 18:00, Št

Názov je odvodený zo Želibskej videoinštalácie Zákaz dotyku (1992) a vzťahuje sa k širšiemu spektru tém, ktorými (nežne a elegantne) porušuje tabu. Vo svojej tvorbe preto často používa motív cenzúry, zákazu, vyjadrený preškrtnutím, zábranou či značkou.

Prostredníctvom viacerých produkčne a technicky náročných autorských rekonštrukcií výstava umožňuje divákom ojedinelý viaczmyslový zážitok spojený nielen s vizualitou, ale aj so zvukom, priestorom, časom a vlastným fyzickým vstupom. Veľkorysé priestorové diela Jany Želibskej (napr. Možnosť odkrývania, 1967; Kandarya – Mahadeva, 1969; Chuť raja, 1973; Amatér kontra renesancia, 1989; Posledné kŕmenie, 1992; She is Everywhere, 2003) sú v takomto rozsahu realizované po prvýkrát. Prehliadku dopĺňajú dokumentácie performancií a akcií v krajine, ďalej fotografie, grafiky, kresby, objekty, inštalácie a videotvorba.

Jana Želibská (1941 Olomouc) patrí k progresívnej generácii akčných a konceptuálnych umelcov, ktorí vstúpili na československú scénu v 60. rokoch. Vo svojej ranej tvorbe prehodnotila podnety medzinárodných tendencií, najmä pop-artu a francúzskeho Nového realizmu. Jeho teoretik Pierre Restany v roku 1973 otvoril autorkinu samostatnú výstavu v Paríži a v katalógu príznačne nazval Janu Želibskú „večnou snúbenicou jari“.

V rokoch 1959 – 65 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch grafiky a monumentálnej maľby a v roku 1968 získala štipendijný pobyt v Paríži, ktorý žil práve atmosférou študentských nepokojov. Po návrate domov ju zastihli udalosti augusta 1968 a v novembri rovnakého roku spolu s Alexom Mlynárčikom a Karolom Lackom na protest odriekli svoju účasť na medzinárodnom bienále súčasného umenia Danuvius v Bratislave. Aj táto manifestácia politického postoja určila vylúčenie Jany Želibskej z oficiálneho výstavného života po roku 1971 v období normalizácie. Navyše sa vo svojom výtvarnom názore odklonila od akademického školenia. Stála pri zrode environmentu a objektu v 60. rokoch, akcie a konceptu v 70. rokoch, postmoderného objektu a inštalácie na konci 80. rokov a videoumenia v 90. rokoch 20. storočia. Ako jediná vo svojej generácii otvorene tematizovala intimitu, vzťahy mužov a žien, a „oslávila“ ženské telo z (proto) feministického východiska.

Pri príležitosti výstavy pripravila Slovenská národná galéria v spolupráci s autorkou rozsiahly katalóg s bohatým obrazovým materiálom a viacerými odbornými textami (V. Büngerová, L. Gregorová, Z. Rusinová, K. Rusnáková a R. Matuštík) v grafickom spracovaní Borisa Meluša.

Kurátorky: Lucia Gregorová & Vladimíra Büngerová

Sprievodné podujatia

21. 2. 2013, 19.00
Thursday Art Talk: Jana Želibská – Land in Land

The first of two independent sessions dedicated to Jana Želibská´s work, follows her relationship with nature. The program for English speaking visitors is led by the curator Lucia Gregorová.