Na domácej šperkárskej scéne sú Jana a Peter výraznými a stabilnými postavami, svoj profil si budujú aj v medzinárodných dráhach, cez zastúpenia v špecializovaných galériách, publikáciách alebo početnými participáciami na zahraničných výstavách, sympóziách, workshopoch, vrátane najrenomovanejšej šperkárskej akcie - Schmuck v Mníchove.
Jana Machatová, ktorá prešla šperkárskou lektúrou u Antona Cepku a Karola Weisslechnera na VŠVU v Bratislave, v ostatnej dobe komunikuje svoju bohato nasýtenú a vrstevnatú fabulu sériou Frauen-Fleiss.
Situácie, ktoré zostavuje z nájdených fragmentov konkrétnej i univerzálnej ženskej histórie, necháva pôsobiť v dvojznačnej transparentnosti prekrývajúcich sa textov a obrazov a v lapidárnom, zlatnícky interpretovanom detaile. Empaticky počúva tiché, usilovné a odovzdané ženské hlasy, akceptuje ich sentiment, všednosť i naivitu.
Kontroverzie šperkov kriticky akcentujúcich reálny socializmus jej detstva nateraz strieda trpká i rozmarná skúsenosť antihrdiniek Timravinych čias.
Peter Machata, absolvent Jankovičovho sochárskeho ateliéru na bratislavskej výtvarnej akadémii, vo svojej súčasnej tvorbe sleduje naratív tela stopami, ktoré mu indikuje 3D skener. Skulpturálno-šperkársku dvojdomosť totiž už dávnejšie previazal s digitálnymi nástrojmi a v kolaboratívnej atmosfére zreteľne angažoval nositeľa šperku.
Znepokojujúca mnohoznačnosť nonkonformných relikvií, amuletov a talizmanov nedávneho obdobia sa ale nestratila. Dnes je preňho digitálna fatalita odtlačkov rúk a prstov aj priestorom, do ktorého erodovaných záhybov a záderov vkladá/ ukrýva svojské piktogramy – vyznačujúce zlomové body či eskapády lokálnych dejín. Sú preňho nielen stigmami, sú kontextom, v ktorom sme, chtiac-nechtiac, zakorenení. Nemusia to však byť len panychídy, vždy máme šancu dožičiť si ich prostredníctvom aj katarzie.
Kurátorka Viera Kleinová
