Ako to, že ružová neexistuje? Veď predsa existuje! Každé dievčatko obklopuje ružová, od sladkých žriebätiek na postieľke po módne motívy z detských rozprávok na nočnej košieľke, čiapočke alebo batôžku. Ružová musí existovať, pretože je to farba odvážnych ľudí, ktorí si veria, farba tepla a priateľstva, symbol univerzálneho šťastia. Tomu, že ružová existuje, veríme veľmi silno. A existuje ružová aj vtedy, keď niekto hlasno povie ružová neexistuje? Začínate trochu pochybovať a premýšľate... možno predsa len nejde o samotnú farbu, ale o niečo viac?
Ružová neexistuje - hovorí Iwona Germanek ako matka, umelkyňa a fotografka. Hovorí to, čo cíti a rovnako ako tisíce ďalších matiek veľmi dobre vedia, čo tie slová znamenajú. Stavia diváka pred konkrétny fakt - boj dospievajúceho dievčaťa s depresiami. Dotýka sa témy, o ktorej sa mnoho ľudí hanbí hovoriť, je pre nich príliš osobné, len s ťažkosťami sa k nej verejne priznávajú a len ťažko znášajú pohľady blízkych i cudzích a ich tiché komentáre – nezvládli ste svoju vychovávateľskú úlohu, ale je dobre, že sa TO netýka našej rodiny.
A naozaj sa TO netýka aj vašej rodiny?
Iwona Germanek sa k tejto téme postavila so vztýčenou hlavou a s plným vedomím toho, čo sa s jej dieťaťom deje, nezatvárala oči, nestratila zo zorného poľa ani dcéru, ani jej chorobu. Všetko dokonca aj spoločne dokumentovali.
Autorka fotograficky zachytila terapiu vlastnej dcéry, ktorú sprevádzalo aj vytváranie autoportrétov. Boj matky o dieťa a boj dieťaťa s chorobou je na týchto snímkach obzvlášť dojemný. Pri prezeraní výstavy vidíme farby choroby – čiernu a šedú, cez ktoré miestami začína presvitať aj ružová. Je to farba meniaceho sa zdravotného stavu dcéry, keď terapia začína pomáhať.
Výstava ukazuje diela umelkyne, ktoré spolu tvoria spojitú koláž fotografií z rodinného albumu, prvých príznakov choroby a terapeutických autoportrétov dcéry. Pri pohľade na fotografie máme dojem, ako by sme sa pozerali na snímky „za sklom“. Tento efekt autorka dosiahla použitím japonského pijanu a vosku, ktorým pokryla snímky, čím zdôraznila ešte hlbšie ponorenie sa do choroby. Vyjadrila tak, čo cíti človek v depresii: dojem silnej vrstvy skla, ktorá ho oddeľuje od sveta, od matky a od vlastného života dospievajúceho dievčaťa.
Mám v sebe takú tenkú neviditeľnú hranicu, za ktorou tvorcovi začínam dôverovať. Takou dôverou v skutočnosť pocitov prenesených na fotografiu sa charakterizuje cyklus Iwony Germanek „Ružová neexistuje“. Boj matky o dieťa a boj dieťaťa s chorobou je na týchto snímkach neobyčajne dojemný. Z týchto záberov vyžaruje predovšetkým láska a starosť o dcéru. Fotografia je iba zámienkou, a tak by to tiež malo byť.
Text: Arkadiusz Gola
Iwona Germanek
Intermediálna vizuálna umelkyňa, spájajúca klasickú fotografiu so špeciálnymi a ušľachtilými technikami, používajúca analógovú aj digitálnu koláž, vytvárajúca fotografické knihy i herbáre, ktorá sa vo svojich dielach zaoberá okrem iného témami rodiny, zabúdania, depresie, ale aj abstrakcie. Je laureátkou mnohých fotografických súťaží.
Je autorkou fotografickej publikácie „Zielnik“ (Herbár). Pracuje pre Mestský dom kultúry v Horných Laziskách, kde vedie dielňu alternatívnej fotografie. Je študentkou 3. ročníka Inštitútu tvorivej fotografie FPF Sliezskej univerzity v Opave.
Vstup voľný
Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2023. Pozrite si kompletný program festivalu.