V spolupráci s VŠVU je v galérii NBS otvorená v poradí už štvrtá výstava, ktorá prezentuje diela absolventiek a študentiek VŠVU. Tentokrát sa v rámci projektu "Fragile" predstavia autorky Michaela Moravčíková, Aliza Orlan, Denisa Slavkovská, Dana Tomečková a Hana Polívková.
Autorky: Michaela Moravčíková, Aliza Orlan, Denisa Slavkovská, Dana Tomečková a Hana Polívková
Kurátorka: Miroslava Urbanová
Východiskovým bodom výstavy Fragile je pojem krehkosti vo významoch a kontextoch, ktoré sa primárne točia okolo ľudského subjektu. Predstavuje práce autoriek, ktoré citlivo vnímajú, trávia a transformujú svoje skúsenosti a pozorovania ohľadom zraniteľnosti, nestálosti, premenlivosti či pominuteľnosti.
Krehkosť sa v ich dielach objavuje nielen ako vlastnosť znamenajúca obmedzenie, potenciálnu hrozbu, ale aj ako kvalita, ktorá súvisí s opatrnosťou, pozorným sledovaním vecí a javov z rôznych uhlov pohľadov. Nie je primárne prepojená iba s človekom – figúrou, skôr sa viac sústredí na to, čo formuje subjekt v rámci istého momentu a z istej pozície.
V centre záujmu série Denisy Slavkovskej stojí snaha o kresobné prepísanie človeka do formy univerzálneho symbolu, jednoducho čitateľného znaku. Namiesto náčrtu kontúr v jasnom uzavretom obryse ich však nakoniec, naopak, v nespočetných variáciách rozbíja, rozpíja, rozpúšťa ich autonómiu, a zároveň im vracia auru jedinečnosti, unikátu.
Práce queer umelkyne Alizy Orlan, ktorá tiež častokrát kreslí a narúša štylizované figúry, sa dotýkajú témy fluidity rodovej identity. Protirečí predstavám o škatuľkách binárne definovaných úloh a ich vizuálnej reprezentácie. Tie sa v dielach prelínajú v delikátnych detailoch a prerastajú sa navzájom v organicky pôsobiacich tvaroch a kompozíciách.
Dana Tomečková sa pohybuje v poli obrazotvornosti, ktorá prostredníctvom procesuálnosti a jednoduchými zásahmi zviditeľňuje kvality hmôt, priestorov, pocitov a zážitkov z nich. Robí tak prostredníctvom práce s materiálmi ako hlina či práškový cukor, v ich efemérnej, bezprostredne tvarovateľnej poetike.
Šperkárka Hana Polívková sa inšpiruje prírodou a kolobehom života, pracuje s krehkosťou, mäkkosťou, sentimentom i pominuteľnosťou okamihu. V projekte Wordlab spoločne vytvorili porcelánové objekty, ktoré nám potichu tlmočia emočne nabité slová ako love, beat, soul, melt, heart.
Slnečné siete Michaely Moravčíkovej prepájajú v autorskom maliarskom dialógu dva vizuálne kódy –abstrakciu a odkazy na figuratívne fresky zaniknutej minojskej kultúry. Žiarivé, energiou pulzujúce kompozície v sebe nesú paradoxnú melanchóliu za niečím minulým a vo svojej pôvodnej celistvosti neuchopiteľným.
Cyklus vznikol ako dozvuk nálady z prvého pandemického leta, ktoré mnohým prinieslo čas a príležitosť konfrontovať sa s vlastnou, nečakane krehkou pozíciou v rôznych oblastiach života. Obrátiť sa do seba je jedným z krokov v hľadaní svojho miesta v rámci väčších celkov, spoločenstiev a kultúr, ktoré by mali rozmanitosť jednotlivcov prijímať s rešpektom.
