Farba dialógu
Výstava v galérii Umelka s názvom Farba dialógu - výber zo študentských prác (KPVU PD TU ateliér maľby) s pedagogickou konfrontáciou tvorby Veroniky Rónaiovej.
Výstava v galérii Umelka s názvom Farba dialógu - výber zo študentských prác (KPVU PD TU ateliér maľby) s pedagogickou konfrontáciou tvorby Veroniky Rónaiovej.
Kurátor: Denisa Baumgartnerová
Autorky: Denisa Baumgartnerová, Linda Blahová, Lívia Bognárová, Lucia Ďurovková, Monika Gašparíková, Lenka Hasajová, Simona Jánošková, Lenka Juhásová, Tereza Kukučková, Michaela Lehoczká, Matušovychová Petra, Patrícia Rábarová, Veronika Rónaiová, Kristína Slobodová, Daniela Šiandorová, Monika Švedová
Dialóg je komunikácia dvoch alebo viacerých osôb. Predávanie si informácií medzi subjektmi môže byť založené na verbálnej a neverbálnej komunikácii. Neverbálna (neslovná) komunikácia - dialóg predstavuje využívanie neverbálnych prostriedkov. Ide o všetko, čo dialóg sprevádza napríklad: mimika, gestikulácia, kinetika (sú to celkové pohyby tela, chôdza, postoj), zrakový kontakt (je to vzájomný pohľad, uhýbanie pohľadu...) aj iné znaky napr.: účes, oblečenie, objatie ak použijeme metaforu, mohli by sme povedať, že tento dialóg či táto komunikácia má určitú FARBU. Pri neverbálnej komunikácii je potrebné odhadnúť mieru použitia vybraného prostriedku, v našom prípade je tým prostriedkom práve farba, preto Farba dialógu. V našom dialógu nejde len o odovzdávanie informácií, ale aj našich predstáv, názorov, nálad a postojov. Podstatou sa stáva dialóg, ktorý prebieha formou voľného narábania s depozitom vlastných, či zdedených reálií, ale aj recyklácia starších študentských prác za účelom vytvárania nových námetov a obsahov. Prisvojením si už existujúcich diel z maliarskeho skladu a ich následnou postprodukciou sa staršie diela dostávajú do nových vzťahových relácií a kontextov a dochádza k dialógu medzi novým vlastníkom – subjektom a prisvojeným dielom – objektom. Prostredníctvom tohto dialógu sa vynárajú nové otázky a témy ako deštrukcia, politický systém, feminizmus či význam umenia, ktoré sú vypovedané samotným spracovaním umeleckého diela.
S použitím individuálnych archívov sa stávame rozprávačmi vlastných mikro-príbehov a interpretmi individuálnej histórie. Metódou vrstvenia a prekrývania obrazových plôch sa relativizujú ich významové špecifiká a prikladajú sa im nové obsahy v novom kontexte s prípadným autorským komentárom. Dôležité je, aby sa predišlo preberaniu istých panelov a schematických zjednodušení, čo sa často uplatňuje v novinársko-politickej praxi.
Výstava Farba dialógu predstavuje spoločný projekt maliarky a pedagogičky Veroniky Rónaiovej s kolektívom jej študentov. Ide o autorkin rozšírený výskum zahŕňajúci témy pamäte, dedičstva a osobného archívu, čím nadväzuje na svoju predchádzajúcu retrospektívnu výstavu s názvom Dedičstvo, ktorá bola prezentovaná v Považskej galérii umenia v Žiline v roku 2018. Podobný projekt bol realizovaný pred rokom, v januári 2019 v Turčianskej galérii v Martine a niesol názov Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou.
Ako sa vyjadril kurátor výstavy Adam Galko vo svojom kurátorskom texte: „...v rovnakých intenciách sa pohybujú aj diela študentov, ktoré vznikli v rámci ateliéru plošných médií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dominantnou témou sa pre nich stal osobný archív, v tomto prípade chápaný ako súbor fyzických- hmatateľných ale aj duchovných či pamäťových stôp s ich individuálnym významom, ktoré môžu byť súčasťou autorského mikrosvetu ako drobné predmety, fotografie či spomienky, alebo vo vzťahu k rozšírenému makrosvetu – spoločnej pamäti, traume a histórii. Súčasným prevažne konceptuálnym výtvarným jazykom sa tak snažia interpretovať reálie svojich súkromných a rodinných zbierok, vzťahujúcich sa k osobnému ale aj verejnému – politickému kontextu. Archív v tomto prípade opúšťa tradičné konotácie spojené s uchovávaním a nadobúda nový význam ako umelecké médium. Stavia tak proti sebe dva protichodné zámery nakladania s obsahom archívu – jeho ukladania a zároveň využívania ako umeleckého materiálu.Výstava je ukážkou rozmanitých umeleckých prístupov, ako je apropriácia, ready- made či reinterpretácia v rámci plošných médií: maľby, kresby, grafiky, fotografie a videa.”
-----------
Doc. akad. mal. Veronika Rónaiová študovala na VŠVU v rokoch 1970 až 1976. Bola habilitovaná na docentku v odbore výtvarné umenie na VŠUP v Prahe, 2002. V rokoch 1976 až 1989 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní, 1989 až 2003 na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. Pedagogicky pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave od roku 2003. V posledných rokoch zrealizovala viacero významných autorských výstav 2014- Vnímať svoje limity v Pretóriu SGBB v Banskej Bystrici,Úschovňa v MGRS v Rimavskej Sobote, 2015- Unlimited v KHU Košice, Trójsky kôň v GEZ Nové Zámky, 2016- Aviónské slečny, aneb animácia večného tanca umenia, Veselí nad Moravou (CZ), Návraty a vízie, OG v Dolnom Kubíne, 2018- Dedičstvo v PGU v Žiline.