Farba dialógu

Kurátor: Denisa Baumgartnerová
Autorky: Denisa Baumgartnerová, Linda Blahová, Lívia Bognárová, Lucia Ďurovková, Monika Gašparíková, Lenka Hasajová, Simona Jánošková, Lenka Juhásová, Tereza Kukučková, Michaela Lehoczká, Matušovychová Petra, Patrícia Rábarová, Veronika Rónaiová, Kristína Slobodová, Daniela Šiandorová, Monika Švedová

Dialóg je komunikácia dvoch alebo viacerých osôb. Predávanie si informácií medzi subjektmi môže byť založené na verbálnej a neverbálnej komunikácii. Neverbálna (neslovná) komunikácia - dialóg predstavuje využívanie neverbálnych prostriedkov. Ide o všetko, čo dialóg sprevádza napríklad: mimika, gestikulácia, kinetika (sú to celkové pohyby tela, chôdza, postoj), zrakový kontakt (je to vzájomný pohľad, uhýbanie pohľadu...) aj iné znaky napr.: účes, oblečenie, objatie  ak použijeme metaforu, mohli by sme povedať, že tento dialóg či táto komunikácia má určitú FARBU. Pri neverbálnej komunikácii je potrebné odhadnúť mieru použitia vybraného prostriedku, v našom prípade je tým prostriedkom práve farba, preto Farba dialógu. V našom dialógu nejde len o odovzdávanie informácií, ale aj našich predstáv, názorov, nálad a postojov. Podstatou sa stáva dialóg, ktorý prebieha formou voľného narábania s depozitom vlastných, či zdedených reálií, ale aj recyklácia starších študentských prác za účelom vytvárania nových námetov a obsahov. Prisvojením si už existujúcich diel z maliarskeho skladu a ich následnou postprodukciou sa staršie diela dostávajú do nových vzťahových relácií  a kontextov  a dochádza  k dialógu  medzi  novým  vlastníkom   –  subjektom a prisvojeným dielom – objektom. Prostredníctvom tohto dialógu sa vynárajú nové otázky a témy ako deštrukcia, politický systém, feminizmus či význam umenia, ktoré sú vypovedané samotným spracovaním umeleckého diela.

S použitím individuálnych archívov sa stávame rozprávačmi vlastných mikro-príbehov a interpretmi individuálnej histórie. Metódou vrstvenia a prekrývania obrazových plôch sa relativizujú ich významové špecifiká a prikladajú sa im nové obsahy v novom kontexte s prípadným autorským komentárom. Dôležité je, aby sa predišlo preberaniu istých panelov a schematických zjednodušení, čo sa často uplatňuje v novinársko-politickej praxi.

Výstava Farba dialógu predstavuje spoločný projekt maliarky a pedagogičky Veroniky Rónaiovej s kolektívom jej študentov. Ide o autorkin rozšírený výskum zahŕňajúci témy pamäte,   dedičstva   a osobného   archívu,   čím nadväzuje   na   svoju   predchádzajúcu retrospektívnu výstavu s názvom Dedičstvo, ktorá bola prezentovaná v Považskej galérii umenia v Žiline v roku 2018. Podobný projekt bol realizovaný pred rokom, v januári 2019 v Turčianskej  galérii  v Martine  a niesol  názov   Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou.  

Ako  sa  vyjadril  kurátor  výstavy  Adam  Galko  vo  svojom  kurátorskom texte:  „...v rovnakých  intenciách  sa  pohybujú  aj  diela  študentov,  ktoré  vznikli  v rámci ateliéru plošných médií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dominantnou témou  sa  pre  nich  stal  osobný  archív,  v tomto  prípade  chápaný  ako  súbor  fyzických- hmatateľných ale aj duchovných či pamäťových stôp s ich individuálnym významom, ktoré môžu byť súčasťou autorského mikrosvetu ako drobné predmety, fotografie či spomienky, alebo vo vzťahu k rozšírenému makrosvetu – spoločnej pamäti, traume a histórii. Súčasným prevažne  konceptuálnym  výtvarným  jazykom  sa  tak  snažia  interpretovať  reálie  svojich súkromných a rodinných zbierok, vzťahujúcich sa k osobnému ale aj verejnému – politickému kontextu.  Archív  v tomto  prípade  opúšťa  tradičné  konotácie  spojené  s uchovávaním a nadobúda nový význam ako umelecké médium. Stavia tak proti sebe dva protichodné zámery nakladania s obsahom archívu – jeho ukladania a zároveň využívania ako umeleckého materiálu.Výstava je ukážkou rozmanitých umeleckých prístupov, ako je apropriácia, ready- made či reinterpretácia v rámci plošných médií: maľby, kresby, grafiky, fotografie a videa.”

-----------

Doc. akad. mal. Veronika Rónaiová študovala na VŠVU v rokoch 1970 až 1976. Bola habilitovaná na docentku v odbore výtvarné umenie na VŠUP v Prahe, 2002. V rokoch 1976 až 1989 pôsobila ako výtvarníčka  v slobodnom  povolaní,  1989  až  2003  na  Fakulte  architektúry  SVŠT  v Bratislave. Pedagogicky  pôsobí  na  Pedagogickej  fakulte  Trnavskej  univerzity  v Trnave  od  roku  2003. V posledných rokoch zrealizovala viacero významných autorských výstav 2014- Vnímať svoje limity v Pretóriu SGBB v Banskej Bystrici,Úschovňa v MGRS v Rimavskej Sobote, 2015- Unlimited v KHU Košice, Trójsky kôň v GEZ Nové Zámky, 2016- Aviónské slečny, aneb animácia večného tanca umenia, Veselí nad Moravou (CZ), Návraty a vízie, OG v Dolnom Kubíne, 2018- Dedičstvo v PGU v Žiline.