Predovšetkým v súvislosti s figurálnou reprezentáciou jeho obrazov zhruba od roku 2010. Totiž Hostiňákov výtvarný svet môžeme v uvede-nom čase situovať do inšpirácie umením obdobia dejín výtvarného umenia od antiky až po diela Nicolasa Poussina. Rovnako pravda, že bude vhodné rešpektovať ozaj najrôznejšie súvislosti predovšetkým literárneho rázu, menovite filozofickej lektúry.
Znamená to, že autorský výber diel pre výstavu Hostiňákových obrazov v bratislavskej Galérii 19 sa stal ozaj vážnou sondou najrôznejších inter-pretačných súvislostí nielen obrazového materiálu maliara kdesi uprostred šiestej dekády jeho života a tvorby. Už uvedená pamäťová terminológia sa dovoláva diela skvelého autora Didi Hubermana. Vyjadril ňou mnoho podôb „nečakaných analógií a kontextu zvláštneho obsahu“ (Josef Fulka).
.
Obrazy Bohdana Hostiňáka sa nepochybne dovolávajú spomienok a je-ho imaginatívne gesto vytvára doslova architektúru vnútornej štylizácie i rekonštrukcie onej pamäťovej legitimity. Hostiňák je rovnako nepochybne zrelým umelcom a v dejinách slovenského výtvarného umenia vskutku ori-ginálny a jedinečný. Jeho autorský výber diel pre prítomnú výstavu v Galérii 19 zjednocuje dôraz na zvláštnym spôsobom prezentovanú vnútornú geometriu. V týchto obrazoch doznieva sarkazmus kresieb z 80. rokov minulého storočia. Analytické čítanie takto videného sveta je dodnes inšpirujúcim portálom klasicizujúcej vizuality obrazov, akými sú Hostiňákove diela z cyklu Štúdium filozofie (2004 – 2012) či Mainady (2020). Príznačná je nielen absolútne klasicistická figurácia najmä ženských portrétov, ale aj akýsi rovnako strnulý výraz ich tvárí.
Tváre študentiek a študentov filozofie? Koľko len vrstiev úškľabkov zane-chal Bohdan Hostiňák v tých tvárach. Povedzme, že neúrekom. A prečo teda? Lebo dodnes deň nám majú pomáhať zostručňovať svet. Je v tej konštatácii príliš veľký paradox? Možno mu len treba porozumieť o čosi hlbšie a v širších súvislostiach. Najmä ak hovoríme o identite onoho zostručneného sveta.
Autor textu a kurátor: Juraj Mojžiš