Auguste Rodin zo zbierky Museé Faure

Múzeum výtvarného umenia v Aix-les-Bains nesie meno Dr. Jeana Faura (1862-1942), veľkého milovníka a zberateľa francúzskych umeleckých diel  druhej polovice devätnásteho storočia. Pri svojom úmrtí odkázal  dr. Faure celú svoju zbierku impresionistických malieb a súdobých plastík Impresionizmu mestu Aix-les-Bains, s povinnosťou vystaviť ju v muzeálnom rámci. Stalo sa tak v 1948, keď bol záväzok splnený a zbierka umiestnená do veľkej vily v talianskom štýle.

Dedičstvo dr. Faura zahŕňa okrem 200 malieb aj veľké množstvo diel Augusta Rodina (1840-1917).  Ctihodný pán  doktor sa do tohto veľkého umelca nepochybne zamiloval na prvý pohľad až tak, že vytvoril to, čo predstavuje druhú najväčšiu francúzsku kolekciu umelcových diel, pozostávajúcu z tridsiatich štyroch plastík, 13 akvarelovaných kresieb a tuctu litografií zrealizovaných podľa návrhov Majstra.

V Bratislave je vystavovaná práve táto komorná kolekcia grafických diel, spestrená o dve sochárske štúdie.

Akvarelované kresby, tie vytvoril Auguste Rodin prakticky všetky v rokoch 1899 až 1915, teda na sklonku života, v období, keď ho čoraz viac priťahovalo ženské telo, telo pružných, dlhonohých a takmer mladistvých modeliek, na rozdiel od kyprých ženských aktov, aké tvoril jeho vrstovník Renoir. Rodin tieto grafické štúdie ženských modelov nazhromaždil, ako sa zdá, v tisícoch.

Svoje mladučké modelky, ktoré nútil pózovať v bizarných polohách, keď často až strácali rovnováhu, obletoval s pocitom akéhosi gurmánskeho uspokojenia,  popritom pohotovo a okamžite skicoval, pretože mu šlo predovšetkým o plastickosť, dojem hĺbky,  až sa mu z toho takmer zahmlievalo pred očami. Majster potom, vychádzajúc práve z tohto prvotného hrubého náčrtu, využíval svoje skice buď pri tvorbe budúcich plastík, alebo najčastejšie ako predlohu na prepracovanejšiu kresbu, ktorú často zvýraznil aj drobnými ťahmi štetca s nánosom farby. Vždy s gráciou a zmyselnosťou, aj keď na poniektorých badať nádych erotiky.

Všetkých dvanásť vystavených akvarelov je síce značne "šibalských", no nikde žiadny prehrešok proti dobovej slušnosti. Úplne jemnučko a pôvabne … 

Portfólio tuctu litografií vzniklo v roku 1915 v Paríži v Clotovom ateliéri, priamo podľa akvarelovaných kresieb, ktoré vytvoril Rodin a sú teda považované ako za (vytvorené) « podľa». Umelec, predsa len, osobne kontroloval a revidoval prácu, ktorú vykonávali jeho asistenti ako takmer celé jeho sochárske dielo, na ktorom v jeho ateliéri pracovali desiatky asistentov-zhotoviteľov, napríklad takí, ako až do roku 1892 bola Camille Claudelová, ale aj Bourdelle, Maillol, Pompon….

Dve komorné, menšie  plastiky vystavované spolu s grafickými dielami dávajú len slabú predstavu o pracovnej horúčke panujúcej v Rodinovom ateliéri, odkiaľ vzišli najkrajšie sochárske diela  svojej doby. Rodin bol prvý umelec, ktorý trojrozmerne skonkretizoval také spracované koncepty ako lásku, šialenstvo, alebo ľudskú bytosť v plnom rozsahu či tiež jej úpadok. Z tohto dôvodu je « Pekelná brána », aj keď zostala len v štádiu návrhu, všetko zahrňujúcim, priam dokonalým dielom.

Kolektív pracovníkov Faurovho múzea je každopádne veľmi šťastný, že verejnosti je umožnený takýto pohľad na Rodina  na výstave v Bratislave a že rovnako francúzske publikum bude mať čoskoro príležitosť oceniť kvalitu diel vybraných z galerijných zbierok slovenského hlavného mesta.

- André Liatard, správca zbierok Faurovho múzea v Aix-les-Bains - Francúzsko