Adrian Catu / Za hranicou kšeftovania

Útulok neďaleko Bukurešti je novým domovom pre niekoľko bývalých obetí obchodovania s ľuďmi. Tí, čo skúsenosť prežili, strávia v útulku až dva roky a učia sa znova viesť normálny život. Dostanú jedlo, zažijú pocit bezpečia, zúčastnia sa psychoterapie, skúšajú si opäť budovať sebavedomie, dokončia si stredoškolské vzdelanie alebo navštevujú výučné kurzy. Dievčatá, niektoré len 14 ročné, si tu nakoniec, po tom, ako boli predané, bité, znásilňované a nútené k prostitúcii, nájdu nový domov.  

„Jednou z výziev tohto projektu bola snaha odhaliť niečo o subjektoch bez toho, aby sme ukázali ich tváre,“ vraví fotograf Adrian Catu. „Najťažšie však pre mňa bolo udržať si emocionálny odstup. K obetiam som cítil hlbokú blízkosť a empatiu, no napriek tomu som tieto pocity nemohol vyjadriť, lebo by to mohlo mať negatívny dopad na psychologickú stabilitu obetí. Pamätám si, že každý večer, po tom, čo šli dievčatá spať, som šoféroval 120 kilometrov domov do svojho mesta a niekedy som cestou plakal. Na druhý deň ráno som bol opäť v útulku ešte pred tým, než sa dievčatá zobudili, a celý deň sa snažil nedávať svoje emócie najavo. Hlboko obdivujem tie násťročné hrdinky, ktoré mali dostatok odvahy dramaticky zmeniť svoje životy, bojovať s vlastnými rodinami a okolím, a pritom navyše často riskovali vlastné životy pri konfrontácii a vypovedaní proti svojim agresorom.“