V poslednom období sa nielen na slovenskej umeleckej scéne diskutuje o význame súčasného umenia pre spoločnosť a či má moderné výtvarné umenie laickej verejnosti vo svete terajších problémov ešte vlastne čo priniesť. Možnú odpoveď dáva aktuálna výstava „Let’s Start A Revolution“ (Začnime Revolúciu) mladej slovenskej umelkyne tvoriacej pod umeleckým menom Adria Marxia.
Umenie by podľa nej nemalo existovať len pre estetickú funkciu, ale malo by ľuďom ponúkať hlbšie posolstvo, vyvolávať emóciu a vyzývať k aktivite. Výstava preto pozostáva z diel, ktoré poukazujú na niektoré z najvážnejších problémov súčasnej spoločnosti. Pretrvávajúca sociálna nespravodlivosť, vojnové konflikty, environmentálna deštrukcia, rodová nerovnosť, vysoké nároky pracovného trhu či nedostatok občianskeho aktivizmu – to sú len niektoré z tém, na ktoré sa svojou tvorbou snaží umelkyňa upozorniť.
Pre opis hnacieho motoru svojej tvorby si prepožičala citát od nemeckého spisovateľa Bertolta Brechta. „Umenie nie je zrkadlom, ktoré odráža realitu, ale kladivom, ktoré ho formuje.“ Adria ako členka nastupujúcej generácie umelcov tak chce prostredníctvom umenia prispieť k zmene vecí, ktoré podľa nej v spoločnosti nefungujú.
Pod slovom „revolúcia“ z názvu jej výstavy preto máme chápať zmeny v spoločnosti, ktoré povedú k spravodlivejšiemu a férovejšiemu svetu pre všetkých. Ako však upozorňuje prostredníctvom jedného zo svojich obrazov Flower Fist (Kvetinová Päsť), o zmenu sa máme pokúšať nenásilným spôsobom, pretože násilie plodí ďalšie násilie a zmena je takmer vždy možná aj bez zbytočného krviprelievania.
Jej tvorbu je teda možné charakterizovať ako akési volanie po lepšom svete príslušníčkou generácie mileniálov, ktorí sa búria voči tomu, do akého sveta nás dostali predchádzajúce generácie a nevidia možnosť zmeny v zaužívaných či tradičných cestách – ako napríklad vstupom do politiky – keďže aj táto cesta je už dnes značne sprofanovaná. Adria si preto ako svoje kladivo revolty vybrala štetec a plátno.
Adria Marxia (vlastným menom Adriana Čiefová) vyštudovala politiku, históriu a medzinárodné vzťahy na prestížnej London School of Economics vo Veľkej Británii, niekoľko rokov pracovala pre Európsky parlament a ako tvrdí, z tohto prostredia sa rozhodla odísť kvôli rozčarovanosti z nedostatku možností prispieť k potrebným spoločenským zmenám. A v neposlednom rade ju to vždy tiahlo ku kreatívnej práci. Práve v angažovanom umení vidí prostriedok ako prepojiť svoj záujem o dejiny a politiku s umením a vizuálne atraktívnym spôsobom upozorniť na témy a problémy, ktoré pokladá za dôležité. Jej tvorba sa tiahne od maľby a umeleckej fotografie až po módny dizajn, tzv. protest módu.
