500 rokov reformácie

V tomto roku slávi približne 800 miliónov kresťanov na celom svete päťstoročné jubileum reformácie Martina Luthera  /1483-1546/ 31.októbra 1517 pribil podľa legendy nemecký augustiniánsky mních 95 téz reformy vtedajšej Cirkvi na bránu zámockého kostola vo Wittenbergu.

500 rokov reformácie sú však aj päťstoročnými dejinami ľudskej slobody. Vychádzajúc z myšlienok humanizmu 15.a 16.storočia mohla sa vyvinúť nielen reformácia Martina Luthera, ale aj myšlienky osvietenstva až po naše dnešné chápanie civilizácie a demokracie.

Tento vývoj sa vzťahuje okrem spoločnosti a politiky aj na oblasť umenia. Výstava chce sprostredkovať,  v ktorých krokoch sa myšlienky reformácie odzrkadľujú aj v umení posledných päťsto rokov.

Pritom sa výstava sústreďuje na západoeurópsku tlačovú grafiku. Grafika zohráva v priebehu dejín umenia vždy zvláštnu úlohu keď sa mení spoločnosť. To začalo objavením kníhtlače a krátko potom reformáciou až podnes, že sa grafika vždy obracia na viacerých pozorovateľov a takto, vtedy aj dnes, môže šíriť politické idey.

V dejinách reformácie zohral práve Albrecht Durer /1471-1528/ zvláštnu úlohu, pretože okrem iných prispel sám aktívne k jej rozšíreniu. Jeho drevorezy sú na základe ich presnosti v zobrazení detailov, zvlášť ľudského tela, výrazom tohto humanizmu, ktorý stavia človeka do stredu. Erasmus Rotterdamský to komentoval takto: „Durer maľuje duše“.

Martin Luther preložil Bibliu zo starej hebrejčiny, aramejčiny a starogréčtiny do nemčiny a zverejnil kompletné dielo v roku 1534. To bolo už ilustrované početnými drevorezmi. Luther položil svojím prekladom základný kameň pre jednotný nemecký jazyk, ktorý dovtedy neexistoval. Tento jednotný jazyk mohli rozumieť a ním rozprávať všetky nemecké kmene. Tak sa stal tento biblický preklad znovu a znovu témou pre ilustrovanie vynikajúcimi umelcami ako Gustav Doré. On sám bol katolík, dosiahol však najväčší úspech so svojimi 230 drevorytmi k Lutherovej Biblii, predovšetkým v USA. Jeho romantický štýl ukazuje detailne veľmi presne prírodné sily a úlohu človeka v prírode.

Prehľad o živote Martina Luthera sprostredkujú ilustrácie Gustáva Koniga. Jeho dielo bolo v 19. storočí obľúbeným konfirmačným darčekom v luteránskych rodinách  v nemecky hovoriacich oblastiach a v strednej Európe.

V 20.storočí boli jednotlivé knihy a evanjeliá Lutherovej Biblie stále viac a viac vyberané pre umeleckú interpretáciu. Zatiaľ čo dovtedy umenie opisovalo Luthera a reformáciu, práve v nemeckom expresionizme bola táto umelcami sama vykladaná a porovnávaná s vlastnými životnými skúsenosťami. Viera sa stáva zrazu „klincom za obrazom, ktorý je síce neviditeľný, ale každý jeden nesie“. To je nové a umožňuje priestor pre diskusie. Viera nie je viac opisovaná v umení výlučne ako úcta transcedentného, ale musí byť žitá v každodennom živote. Na tomto základe je umenie ako u Otto Dixa spoločenskokritické. To je tiež zmysel výstavy ukázať, ako sa umenie a viera stáva vždy individuálnejšia. 21.storočie nie je na výstave zastúpené, pretože je teraz na nás písať jeho dejiny.