Výtvarné hľadanie je tu viazané predovšetkým na základný východiskový materiál – na jednoduchú sklenenú tyč – základnú líniu či čiaru, ktorá sa pôsobením tepla mení na priestorovú štruktúru. Vlastnosti materiálu a špecifický spôsob jeho výtvarného spracovania sa pre autorku stávajú obmedzením, výzvou a predmetom experimentovania, ktoré ju postupne privádza aj do iných mediálnych oblastí (objekt, kresba, inštalácia). Každá línia, každý „ťah“ tu nadobúda nový rozmer a vytvára dynamický dialóg s priestorom i divákom. Kresba sa stáva malou skulptúrou.
Práce prezentované na výstave balansujú medzi kontrolou a spontánnosťou, medzi plánovaným a náhodným, medzi plochou a priestorom, medzi dizajnom a voľnou tvorbou. Technológia ručného tvarovania skla nad kahanom (po česky lampové sklo) je tu použitá nielen ako nástroj, ale aj ako téma, médium, nositeľ obsahu či „spolupracovník“. Vzhľadom na to, že v Českom prostredí je táto technológia spájaná predovšetkým s výrobou pomerne kontroverzne vnímaných dekoratívnych sklenených figúrok, práve uvažovanie o figúrke či figúre sa stáva predmetom autorkinho uvažovania. Etymologická nejednoznačnosť pojmu figúra (postava, obrazec, vzorec, schéma, básnická figúra atď.) ju podnecuje k hľadaniu nových spôsobov výtvarného uchopenia „lampového skla“ a naznačuje smerovanie od figúry smerom k abstrakcii.
Kurátorka: Naďa Kančevová
