Režisérovi Zdeňkovi N. Bričkovskému už pred rokmi učarovala sibírska tajga a ľudia, ktorí tu žijú. Azda každé leto sa sem vracia a prináša nové príbehy a pohľady na drsnú krásu severskej krajiny. Hlavným hrdinom najnovšej snímky je sedemdesiatročný Jurij Petrovič, ktorý žije na samote, živí sa väčšinou tým, čo si sám vypestuje, a je si sám sebe „cárom“. V mladosti si síce penziu predstavoval inak než ako nekonečnú drinu na poli od rána do večera, nezávislosť, ktorú si tým zaisťuje, je však pre neho na nezaplatenie.
Dravý, hlučný a peniazmi omámený svet v mestách ho neláka, opustil ho a sám uprostred tajgy nachádza vnútornú rovnováhu. Aj keď je neveriaci, svojim spôsobom života sa blíži „starovercom“, ktorých režisér s kamerou tiež navštívil. Pre tých je dôležité žiť a vychovávať deti v súlade s vierou, bokom od „diablových nástrojov“, ako sú televízia či rádio. Poetická snímka sa zamýšľa nad vnútornou slobodou a životom v súlade s prírodou.





