Michalská veža

S výstavbou mestských hradieb sa začalo v 13. storočí, koncom 14. storočia už malo mesto opevnenie s tromi bránami, ktoré dostali mená Michalská, Laurinská a Vydrická.

V 15. storočí otvorili aj Rybársku bránu. Pred hradbami mesta vznikali postupne predmestia, ktoré v prvej polovici 15. storočia nariadil cisár Žigmund v dôsledku husitského nebezpečia opevniť systémom vysokých násypov a valov. Vonkajšiu líniu mestského opevnenia prerušovali Kozia brána, brána na Suchom Mýte, Schöndorfská, Špitálska a Dunajská brána.

V polovici 16. storočia následkom tureckého nebezpečenstva začalo sa s opravou opevnenia, na ktorej spolupracovali aj talianski fortifikační stavitelia. Projekty na úpravu hradieb vznikli aj po roku 1660. Vypracoval ich cisársky inžinier J. Priami v podobe hviezdicového obranného systému, no po porážke Turkov a po protestoch mešťanov proti ich realizácii sa sčasti uskutočnili len na hrade. Posledné úpravy sa vykonali v roku 1670.

Podľa projektu F. A. Hillebrandta sa v rokoch 1775 – 1778 uskutočnila asanácia mestského opevnenia – vnútorné hradby sa búrali, priekopy zasypali a vnútorné mesto sa zjednotilo s predmestiami. Začiatkom 19. storočia zbúrali i vonkajšie opevnenie a na miestach hradieb vznikali postupne nájomné domy.

Z celého hradobného systému sa zachovala len časť múrov a bášt od dómu sv. Martina po celej dĺžke Židovskej ulice a úsek okolo Michalskej brány po Prašnú baštu. Po asanácii bývalého židovského geta na Židovskej ulici sa odkryli hradobné múry, vodná priekopa a zvyšky bášt, na múroch vidieť trojuholníkové strieľne a pôvodné cimburie.

Sčasti sa zachovali i dve ďalšie bašty – Prašnú prestavali na obytný dom (Zámočnícka ul. 11), zvyšky Obuvníckej bašty začlenili do domu na Hviezdoslavovom námestí č. 11.

Najzachovalejšia je časť okolo Michalskej brány s najvýznamnejšou pamiatkou stredovekého opevnenia – Michalskou vežou. Meno dostala podľa kostola, ktorý stál na predmestí neďaleko brány.

Pôvodne hranolovú vežu zo 14. storočia zvýšili v rokoch 1511 – 1517 osemuhol­níkovou nadstavbou. Pri barokovej úprave roku 1758 veža dostala súčasnú podobu, na jej hrot umiestnili medenú sochu archanjela Michala s drakom od P. Ellera.

Na mieste gotického reťazového mostu postavili barokový so sochami svätcov, obranný múr s parkanom od Michalskej brány po Prašnú baštu včlenili do domových blokov Zámočníckej ulice.

---

Generálna obnova Michalskej veže, vysokej približne 51 metrov, zasahuje celý objekt – samotnú stavbu i všetky jej kameňosochárske a výzdobné prvky, vrátane sochy sv. Michala Archanjela z polovice 18. storočia na vrchole hrotu strechy.

Obnovou prejdú aj dva zvony, z ktorých jeden sa bude reštaurovať a druhý – zničený streľbou z čias 2. svetovej vojny, sa odleje nanovo. Reštaurovať sa budú aj ciferníky hodín, všetky kamenné a reliéfne prvky i olovená tabuľa nad bránovým vchodom.

Súčasné okná nahradia repliky pôvodných barokových okien, zrealizuje sa obnova fasád, interiérových priestorov vrátane omietok, výmena podláh, výmena teplovodného kúrenia za elektrické, inštalácia kompletne nového osvetlenia i nové napojenie na mestské siete.