23 Musica Bratislavensis - Musica Aeterna

Komorný cyklus Musica Bratislavensis je pokračovaním jarného cyklu Musica Cameralis a jesenného cyklu Stará hudba, medzinárodne renomovaného súboru starej hudby Musica aeterna, pod umeleckým vedením významného odborníka na starú hudbu, Petra Zajíčka. Teleso hrá diela v tzv. informovanej interpretácii, na dobových nástrojoch resp. ich kópiách.

Program:

22. 10. o 18:00 Bratislava I: Hudba zo 17. storočia pre Katedrálu sv. Martina, Dom Albrechtovcov

Obsadenie:
Peter Zajíček a Michal Klas, husle
Ján Gréner, viola
Michaela Čibová, violončelo
Peter Guľas, spinet

Program:
Antonio Bertali: Sonata á 3 a mol, Sonata á 3 d mol, Sonata á 3 a mol
Giovanni Valentini: Sonata á 3 G dur
Johann Heinrich Schmelzer: Sonata I, á 4 D dur, Sonata II, á 4 F dur

Duodena selectarum sonatarum: Sonata V, Sonata VI
Heinrich Ignaz Franz Biber: Fidicinium Sacro-Profanum, Sonata IX, Sonata XI, Sonata XII

Kostol sv. Martina je nielen najstaršou cirkevnou, ale aj najstaršou hudobnou inštitúciou Bratislavy. Jeho významné postavenie v oboch smeroch sa už v stredoveku umocnilo koncentráciou funkcií tohto sakrálneho miesta ako chrámu kolegiálnej kapituly a prepozitúry. Obraz o repertoári viachlasnej umeleckej hudby z obdobia od konca 16. až do začiatku 19. storočia si možno vytvárať len na základe sekundárnych hudobných prameňov, akými sú najmä inventárne zoznamy hudobnín dnes už neexistujúcich notových zbierok. Zachovali sa dva takéto pramene, z roku 1616 a 1700. Vďaka nim vieme, ako sa menili záujmy hudobníkov kostola v závislosti od vývoja hudobných štýlov. Možno z nich usúdiť, že kým pred rokom 1616 dominovala na chóre renesančná polyfónia a polychória najmä zaalpských, ale aj talianskych skladateľov, pred rokom 1700 sa už pestovala hudba v koncertantnom štýle vrcholného baroka, ktorú reprezentovali aj komornejšie diela. Zastúpením diel skladateľov Cisárskej dvorskej kapely ako Antonio Bertali, Johann Heinrich Schmelzer či Giovanni Valentini, sa v tomto repertoári oveľa výraznejšie prejavujú hudobné vplyvy Viedne. Škoda, že z veľkého množstva zapísaných vokálnych skladieb, aj inštrumentálnych chrámových sonát, sú mnohé uvedené bez autora, ale napriek tomu sa niektoré diela dajú stotožniť s odpismi skladieb zachovaných v hudobnej zbierke olomouckého biskupa Karla Liechtensteina- -Kastelkorna v Kromeríži. Ide predovšetkým o diela Heinricha Ignaza Franza Bibera.

12. 11. o 18:00 Bratislava II: Hudba zo zoznamu Samuela Capricorna 1657, Dom Albrechtovcov

Obsadenie:
Peter Zajíček a Michal Klas, husle
Ján Gréner, viola
Michaela Čibová, violončelo
Peter Guľas, spinet

Program:
Giovanni Battista Buonamente: Varie Sonate Libr. 5, 1629, Sinfonia prima, Gagliarde, Corrente, Sinfonia seconda, Gagliarde, Corrente
Marco Uccelini: Sonate, Arie et Correnti 1642, Sonata XVIII á 3 detta la Bonamenta, Aria IV á 3 sopra la Ciaccona, Ária V á 3 sopra la Bergamasca, Aria IX á 3 L’emenphrodita
Samuel Capricornus: Sonate, Arie et Correnti 1642, Sonata XVIII á 3 detta la Bonamenta, Aria IV á 3 sopra la Ciaccona, Ária V á 3 sopra la Bergamasca, Aria IX á 3 L’emenphrodita.
Johann Rosenmüller: Sonatae á 2.3.4. é 5. Stromenti da Arco & Altri, 1682, Sonata Prima á 2, Sonata Settimana á 4

Bratislava patrila v 17. storočí k najvýznamnejším mestám s kvalitnou hudobnou produkciou v chrámoch. Na hudobné dianie v Bratislave v 17. storočí mali významný vplyv evanjelici, aj keď bohatú hudobnú aktivitu pestovali aj kapitulníci a františkáni. V hudobnom odkaze Samuela Capricorna, evanjelického kantora a učiteľa, má svoje miesto aj inštrumentálna hudba. Je však vo viacerých ohľadoch mimoriadne zaujímavá a umelecky hodnotná. Svedčia o tom aj dve sonáty pre tri melodické hlasy a basso continuo, ktoré boli vydané tlačou spolu s ďalšími štyrmi sonátami pár rokov po Capricornovej smrti, a to hneď dvakrát: v roku 1671 ich publikoval J. C. Bencard pod menom Samuela Capricorna v druhom zväzku zbierky Taffel-Lust-Music, no o rok neskôr sa objavili aj v rámci dvojzväzkovej antológie 24 sonát Prothimia suavissima sive duodena prima/secunda sonatarum selectissimarum, ktorú vydal neznámy vydavateľ. Sonáta in a a sonáta in F reprezentujú dve odlišné koncepcie tvorby tohto životaschopného hudobného druhu. Spomeňme stručne aj ďalších autorov hudby, ktorá bola pestovaná v Bratislave. Marco Uccellini bol husľovým virtuózom a pomerne významne sa podieľal na vývoji husľovej idiomatiky, ktorou sa inšpirovali nemecký majstri ako Schmelzer a Biber. Pracoval v Modene, rozvinul technické možnosti huslí do vysokých polôh. Prvá skladba je akousi poctou Giovannimu Battistovi Buonamentemu a poukazuje na jeho kontakty s františkánskym kolégiom v Assisi, kde v tom čase Buonamente pôsobil. Ciaccona a Bergamasca sú virtuózne variácie na obľúbené basové fundamenty 17. storočia. Giovanni Battista Buonamente bol františkánsky kňaz. Jeho hudobný štýl sa formoval pod vplyvom Rossiho a Monteverdiho. Stal sa cisárskym hudobníkom a skladateľom na dvore vo Viedni, kam priniesol virtuózny koncertantný štýl. Jeho diela sa vyznačujú typickou farebnou harmóniou, figuratívnosťou a vzrušujúcim rytmickým členením. Johann Rosenmüller svojou tvorbou originálne dopĺňa naše prešporské hudobné florilégium.

17. 12. o 18:00 Bratislava III: Hudba v časoch korunovácií v Prešporku, Dom Albrechtovcov

Obsadenie:
Peter Zajíček a Michal Klas, husle
Ján Gréner, viola
Michaela Čibová, violončelo
Peter Guľas, spinet

Program:
Johann Joseph Fux: Ouverture III F dur, Partita F dur, Triová sonáta A dur
Antonio Caldara: Triová sonáta A dur
Johann Adolf Hasse: Sinfonia op.5, č.6 g mol
Baltassare Galuppi: Concerto a quattro g mol

Hudba v časoch korunovácií v Prešporku zohrávala pomerne dôležitú úlohu. Tu sa výraznejšie prejavovali hudobné vplyvy Viedne, ktoré zaiste súviseli s návštevami kapely a jej účinkovaním vo sväto martinskom kostole počas korunovácii, pripadne počas iných mimoriadnych cirkevných slávnosti a politicko-spoločenských udalostí. Niektoré zaznamenané skladby dokonca určite vznikli pri príležitosti korunovácie, i keď nemuselo ísť práve tunajšiu korunováciu. V čase korunovácie Márie Terézie už bola operná prevádzka na cisárskom dvore organizovaná trochu ináč, preto roku 1741 hrala v drevenom divadle postavenom za múrmi mesta pred Rybárskou bránou (približne na dnešnom Hviezdoslavovom námestí) operná spoločnosť Pietra Mingottiho, a to opery Artaserse Johanna Adolpha Hasseho a Alessandro nel' Indie Baldassara Galuppiho, ktorých komorné diela uvádzame v programe. Cisárska dvorská kapela účinkovala v rôznych tunajších kostoloch počas všetkých bohoslužieb, na ktorých sa zúčastnil panovník, ale aj na báloch a iných spoločenských podujatiach. O tejto hudbe máme k dispozícii menej správ než o korunovačnej, ale zachovalo sa dokonca aj niekoľko skladieb, ktoré predviedla Cisárska dvorská kapela aj pri takýchto príležitostiach. V 18. storočí to boli skladby kapelníka Johanna Josepha Fuxa (Offertorium de Apostolis "Estote fortes," 1751), ktorý sa s kapelou zúčastnil uhorského snemu roku 1722 ako aj skladby vtedy populárneho vicekapelmajstra Antonia Caldaru.