Less is sound

Projekt Less Is Sound rámcuje súčasné dianie v zvukovom umení, ktoré sa orientuje na nutnosť načúvania nášmu okoliu za účelom kritického uchopenia súčasných kríz a vyzdvihuje potrebu prekročiť antropocentrizmus za účelom nachádzania novej medzidruhovej senzibility.

Zámerom projektu je sprostredkovať impulz pre kritické uvažovanie nad zvukom prírody v centre a na periférii miest v rámci ekologických a sociálno-politických kontextov.

Less is Sound odkazuje na citát amerického skladateľa a soundscape ekológa Bernie Krauseho: „Aj keď fotografia môže mať hodnotu tisíc slov, prírodný soundscape má hodnotu tisíc fotografií.“

Program:

Lucie Vítková príde až z NYC, aby rozozvučil*a krajinu v participatívnej performance využívajúcej Dunaj, steblá tráv a rolničky, akordeón a piesok rozpohybovaný basovými frekvenciami.

Adela Mede s novou performance a v doprovode Jakuba Smičeka (akordeón), Martina Smiček (saxofón), Kary Taylor (violončelo) soundtrackujú východ slnka v improvizácii, ktorej sekvencie budú dirigované lokálnou biofóniou (konkrétnymi zvukmi prírody).

Tomáš Prištiak predstaví skladbu Dunajské štrky. Zvuková správa spopod hladiny vychádza z jeho fascinácie neviditeľnými prírodnými procesmi, konkrétne z cestovania masy štrkov po dne dunajského koryta.

Georgij Bagdasarov (saxofón) x Jonatán Pastirčák (čelo) zabalia down chorus do mäkkej akustickej periny.

Áron Porteleki zahrá najtichšie sólo na bicie v doprovode opereného umelectva - lokácia s pralesným charakterom je domovom až päťdesiatich druhov vtákov

Eva Priečková a Katarína Poliačiková budú 'Držať rieku', stávať sa riekou v rovnomennej pohybovej performance so silným presahom k tzv. deep listening.

Koncept a dramaturgia: Juraj Hoppan
Grafický dizajn: Matúš Hnát
Architektúra: Ondrej Zajac

Viac o koncepte:
Umelectvo amplifikuje soundscape vybranej lokácie - jej prirodzenú hudbu, ktorá je bežne skrytá pod nánosmi vizuálnych vnemov, pod vodnou hladinou alebo pod hlukovým smogom mesta. Zámerom je pri tom v čo najväčšej možnej miere rešpektovať lokálny soundscape a zároveň s ním pracovať ako s nosnou matériou. Môžete sa tešiť na päť nových skladieb pre čelo, saxofón, hlas, štrk, Dunaj, spätnú väzbu, cymatiku, akordeón a “ticho”.

Lokácia bude zverejnená pár dní pred podujatím. Od centra mesta (SNP) je vzdialená len 15 min autom / 35 min bajkom / 45 min MHD.

Lucie Vítková je česká*ý skladateľ*ka, improvizátor*ka a performer*ka (akordeón, hičiriki, syntetizátor a step) žijúci*ca v New Yorku. Vo svojich kompozíciách sa zaoberá sonifikáciou (kompozície sú založené na abstraktných modeloch, ktoré sú vytvárané podľa fyzických objektov). Východiskom je pohybovo-zvukový dialóg s priestorom a jeho akustikou. V súčasnosti sa zaoberá sociálno-politickými aspektami hudby v kontexte každodenného života a vyrába zvukové kostýmy z odpadových materiálov.

Áron Porteleki je bubeník a hráč na violu. Pohybuje sa plynule medzi voľnou improvizáciou, free-jazzovom, elektronikou, ľudovou hudbou, experimentálnou elektronikou a súčasným tancom. “Ako bubeníka ma zaujíma druh improvizácie, ktorý je nad žánrom a formami, spolieham sa len na aktuálny okamih.” Experimentuje aj s rôznymi prístupmi k hre a tiež vyvíja nemetrický spôsob hry na bicie. Vyštudoval kultúrnu antropológiu na ELTE v Budapešti.

Adela Mede v rámci Less is Sound predstaví novú site-specific performance v zložení najmladšej generácie interpretstva: jej vokál budú dopĺňať Jakub Smiček - akordeón, Martin Smiček - saxofón, Kara Taylor - violončelo.
Napriek početnému nástrojovému obsadeniu je cieľom ansámblu splynúť s lokálnym soundscape-om prostredníctvom minimalistického prístupu k hre, ktorá bude napoly improvizáciou a napoly “dirigovaná” konkrétnymi zvukmi prírody.

Adela Mede skúma vzťah hlasu s technológiou a terénnymi nahrávkami. Jej intímne ambientné výpovede pozbierali pozitívne recenzie vo The Wire, či Dazed, ktorý o jej ostatnom albume napísal ako o “art-popovej nahrávke, ktorá siaha ku hviezdam.”
Študovala populárnu hudbu na Goldsmiths University a v roku 2022 debutovala albumom ‘Szabadság’. Na jar 2022 absolvovala európske turné s Claire Rousay a niekoľko koncertov po Slovensku s Ondrejom Zajacom.

Tomáš Prištiak (Tante Elze, Weltschmerzen) študoval filmovú dokumentárnu tvorbu a v súčasnosti sa venuje zvuku ako médiu v rôznych kontextoch. Na debute dog-rose spytuje existenciu prírody, hranice umeleckého, umelého a field recordingovej piesne. Pri performovaní sa snaží docieliť moment hry a akcentovať kontrasty tichého a hluku. So zvukom prírodných materiálov pracuje ako so zrkadlom ľudského diania. Vo svojich projektoch (Umelá chlopňa, Krosná, Vertikálny brod) sa zaoberá témami ako performatívne počúvanie, reflektívnosť vo zvuku, hudbe a tele.

Georgij Bagdasarov je arménsky multiinštrumentalista a vizuálny umelec. Hrá na saxofón, preparovanú gitaru, found objects a gramofón. Vystupuje so sólovým projektom Ukamau, je členom Pražského improvizačného orchestra, Kolektivu a kapely IQ+1.

Jonatán Pastirčák v posledných rokoch vystupuje najmä v rámci projektu Isama Zing, s ktorým sa pohybuje medzi dekonštruovanou klubovou hudbou a experimentálnou popovou produkciou.
Less is Sound predstaví odbočku k jeho elektroakustickým koreňom, v rámci ktorých Bagdasarov figuroval ako občasný spolu-improvizátor.

Eva Priečková je (ne)závislá pohybová umelkyňa pôsobiaca na Slovensku. Vo svojom výskume vyvracia koncept tanečnej virtuozity a dokonale ovládaného a vycvičeného tela. Zameriava sa na fenomén pohybu v každodennom živote a jeho rozvoj v komunite. Jej východiskom je koncept zdieľaného zážitku, vtelenej skúsenosti a tvorivého pozorovaného flow. Pomocou somatických zadaní sa snaží upozorniť na individuálne či kolektívne potreby a možnosti tela a stimulovať zvedavosť bez hodnotiaceho systému a potreby vytvárať dogmatický pohybový slovník.

Katarína Poliačiková je absolventka VŠVU a vizuálna umelkyňa pôsobiaca naprieč médiami. Vo svojej tvorbe využíva fotografiu, video a text, ktoré komponuje do príbehov o čase, pamäti a vzťahoch. Jej tvorivého procesu spočíva v kontemplatívnej reflexii reality, pričom často využíva nájdený materiál, ako sú objekty, fotografie alebo fragmenty rôznych príbehov. Poliačiková od roku 2019 spolupracuje s tanečnou umelkyňou Evou Priečkovou na tvorbe textovo-pohybových performancií.
Svoje diela vystavovala na samostatných výstavách v Jiri Svestka Gallery v Prahe a Berlíne, Open Source Gallery v New Yorku a nedávno i v Prírodovednom múzeu v Lisabone.Počas posledných pár rokov sa text stal dôležitým prvkom jej tvorivej praxe. V roku 2019 vydala publikáciu diel a esejí s názvom Skipping School, Learning the Fire of Things a v roku 2021 Soft Boiled, zbierku osobných esejí a fotografií.V roku 2021 realizovala autorskú knihu s názvom DEŇ, ktorá vznikla pri príležitosti 60. výročia Galérie Mesta Bratislavy.