koncert
Francisco López / Binaural headphone concert -online
Pripravte si slúchadlá, zavrite okná, pokojne si ľahnite a poriadne si previažte oči. Pre mnohých to bude prvé vycestovanie po viac než roku.
Kolektív Ruiny a mappa vás pozývajú na spoločnú virtuálnu zvukovú expedíciu. Sprievodcom bude experimentálny hudobník a zvukový umelec Francisco López.
López počas svojej kariéry navštívil a preskúmal takmer všetky druhy planetárnych ekosystémov. Jeho dielo však najvýraznejšie charakterizuje akustická rozmanitosť tropických pralesov. Medzi nahrávky z kategórie “iniciačné” patrí La Selva (1998), záznam kostarického neotropického dažďového pralesa, ktorým definoval a prehĺbil prax terénneho nahrávania (field recordings).
Jeho nahrávky nie sú verným zachytením daného prostredia. Len ťažko by sme ich nazvali dokumentom. Lópezovou snahou je vytvoriť imerzívne zvukové prostredie - hyperealistický biotop, v ktorom sa my, jeho dočasní obyvatelia, orientujeme výhradne pomocou sluchu, pričom nasledujeme hlasy vynárajúce sa z tmy. Vizuálne vnemy sú potlačené na minimum, vďaka čomu sa rozširujú možnosti hlbšieho a citlivejšieho načúvania. Samotný akt počúvania sa tak môže stať fyzickým zážitkom, sluchovou exploráciou, nezvyčajným putovaním ohlušujúcim prostredím pralesov, opustených budov, mestkých periférií či rôznych urbánnych divočín.
López je známy tým, že počas svojich “koncertov”, akýchsi komunitných listening sessions, ponúka návštevníkom pásky, ktorými si môžu prekryť oči, čím upriamuje ich pozornosť na najmenšie detaily zvukovej krajiny. Pozorné načúvanie a naladenie sa na rôzne biorytmy, hlasy a komunikačné vzorce sú výsledkom jeho štyridsaťročnej praxe. V rámci nej vydal približne dvesto albumov, podieľal sa na viacerých výskumoch, pričom svoje archívy prezentoval v rôznych kontextoch. Od svetových múzeí, cez galérie a medzinárodné koncertné sály, až po prestížne hudobné festivaly.
On sám nazýva svoju prácu ako “sonogenic composition”, čo znamená, že zvuky nie sú len prvky, ktoré treba usporiadať do správneho, už existujúceho rámca. Práve naopak, zvuky samotné generujú čas, priestor a štruktúru, vytvárajú špekulatívne environmenty, ktoré prekonávajú jednu z najchudobnejších definícií “hudby ako organizovaného zvuku”, ktorá tu parazituje od 60. rokov minulého storočia.
