Natsumatsuri 2019 - Japonský deň

Základné informácie o podujatí:
Termín konania: 6. júl 2019 (sobota), od 13:30
Miesto konania:      
Nádvorie Starej radnice v Bratislave (13:30 – 17:00)
Hlavné námestie (17:15 – 20:00)     
Vstupné: vstup voľný
Poznámka: všetky prezentácie a predstavenia budú tlmočené do slovenčiny

Program:
Nádvorie Starej radnice 
13:30        Čajový obrad  (Tsutomu Takamatsu Sôuriki, Chado Urasenke Tankokai Viedeň)
14:00        Ikebana (Noriko Komiyama, lektorka školy Sogetsu)    
14:45        Kicuke - tradičné japonské odevy (Teru Ogawa a Teruka Ogawa)    
15:15        Bonsaj (Ján Lúdik, Bonsajcentrum Bratislava)     
15:45        Príbehy o šógi a go s krátkymi ukážkami hier (Lukáš Vyletel)
16:15        Prezentácia o japonskom plemene psov šiba inu (Shiba Inu Slovakia o. z.)
Sprievodný program na nádvorí Starej Radnice
Výstava bonsajov (Bonsajcentrum Bratislava), stolová hra šógi a go (SAŠO – Slovenská asociácia šógi a Slovenská asociácia go), šiba inu – fototermín (Shiba Inu Slovakia o. z.), kaligrafia a origami a prezentačný stánok mesta Gifu.    
Hlavné námestie v Bratislave
17:15        Kagamiwari - slávnostné otvorenie festivalu
17:30        Koncert - Hudák Ensemble Vienna (Michal Hudák – husle, Kayoko Hudak – flauta, Yukako Hiebner      – viola, Marika Peham – violončelo) 
18:00        Predstavenie klasického japonského tanca “kamigatamai” (Teru Ogawa, hlavná majsterka a vedúca     školy Ogawa)
18:30        Ukážky japonských bojových umení karate, aikido, džudo (Slovenský zväz karate - ŠŠK Bratislava, Kurilla Budokan, Judo klub Patrónka a Judo klub Levice)

O účinkujúcich a programe: 
Čajový obrad
(Tsutomu Takamatsu Sôuriki, Chado Urasenke Tankokai Viedeň)
Japonský čajový obrad je obradným spôsobom prípravy a podávania čaju. Táto tradícia je výrazne ovplyvnená zen budhizmom. Obrad pozostáva z rituálov, ktoré je potrebné naučiť sa naspamäť. Takmer každý pohyb rúk je predpísaný. V zásade však čaj pripravuje hostiteľ a podáva ho hosťom. Je to horkastý práškový zelený čaj matcha. Zmyslom obradu, ktorý môže v plnej forme trvať i niekoľko hodín, však nie je len samotné pitie čaju. Zahŕňa prejavy vzájomnej úcty medzi majstrom a hosťom, vnímanie súznenia priestoru, kaligrafie, ikebany, cukroviniek, čajového náčinia, harmonických a presných pohybov majstra. Dôležitý je i chuťový pôžitok vychádzajúci z kontrastu medzi sladkými cukrovinkami a trpkým čajom. Urasenke je jednou z troch hlavných škôl japonského čajového obradu.

Ikebana
(Noriko Komiyama, certifikovaná lektorka školy Sogetsu)
Ikebana je japonské umenie aranžovania kvetov. Nejedná sa však len o jednoduché umiestnenie kvetov do vázy. Ikebana je disciplinovaná umelecká forma, v ktorej sa spája príroda s tvorivosťou človeka. V kontraste s floristikou, v ktorej sa vytvárajú jedno alebo viacfarebné kvetinové aranžmány, ikebana často dáva do popredia i iné druhy rastlín (konáre, listy) a zdôrazňuje tvar, líniu a formu. I napriek tomu, že ikebana je kreatívnym umením, má svoje pevné pravidlá. Zámer umelca – ikebanistu je v každom aranžmán zrejmý z kombinácií farieb, prirodzených tvarov, elegantných línií a významu, ktorý je v ňom elegantne skrytý.

Kicuke - tradičné japonské odevy
(Teru Ogawa a Teruka Ogawa)
Kimono a jukata sú tradičné japonské odevy, ktoré i dnes fascinujú ľudí na celom svete pre svoju krásu, štýl a estetiku. Pôvodne slovo kimono označovalo akýkoľvek odev, neskôr sa začalo používať na označenie slávnostného dlhého odevu T-strihu, s dlhými rukávmi a preväzovaného zdobným opaskom. Jeho nosenie podlieha množstvu pravidiel, ktoré na prezentácii vysvetlí a predvedie pani Teru Ogawa a jej žiačka, slečna Teruka Ogawa. 

Bonsaj
(Ján Lúdik, Bonsajcentrum Bratislava) 
Bonsaj je japonské umenie miniaturizácie stromov a ich pestovanie v miskách. Doslova preložené má slovo bonsaj význam strom v miske, kde bon znamená tácka alebo miska a sai znamená sadiť, pestovať. Ďalšia a presnejšia definícia hovorí, že bonsaj je miniatúrny strom pestovaný v miske, ktorý je bonsajovými technikami tvarovaný tak, aby navodzoval ilúziu starého stromu. Pôvod umenia tvarovať bonsaje pochádza z Číny, odkiaľ pochádzajú prvé zmienky o stromoch pestovaných v miskách už z doby okolo prelomu letopočtu. Okolo roku 800 sa pestovanie bonsajov dostáva z Číny do Japonska. Japonci umenie pestovania bonsajov zjednodušili a výrazne prepracovali, zdokonalili ako umelecké, tak pestovateľské aspekty. 
Bonsajcentrum v Bratislave ponúka širokú ponuku rastlín bonsaj, náradia a príslušenstva, ako je drôt, substrát alebo misky. Medzi ďalšie služby patrí poradenstvo v pestovaní rastlín, rady a návody, ako pestovať bonsaje.

Príbehy o šógi a go s krátkymi ukážkami hier
(Lukáš Vyletel)
Šógi alebo japonský šach, res. hra generálov, je dosková hra pre dvoch hráčov. V Japonsku ide nesporne o najrozšírenejšiu šachovú hru. Vďaka spoločnému predkovi, šógi zdieľa rovnaký cieľ hry ako jeho príbuzný zo západu – dať súperovmu kráľovi mat. No od šachu sa líši hneď v niekoľkých aspektoch. Šógi doska má deväťkrát deväť políčok s dvadsiatimi figúrkami na každej strane. Na rozdiel od šachu, v ktorom je iba za istých okolností možné vymeniť pešiaka za inú figúru, v šógi môžu skoro všetky figúrky povýšiť a získať tak nové pohybové schopnosti. Nesporne najzaujímavejšou odlišnosťou je dokladanie. V šógi vyhodené figúrky putujú do súperovho zajatia. Tento ich následne môže doložiť do hry. Najmä vďaka dokladaniu sa zo šógi stala dynamická hra, ktorá len zriedka skončí remízou.
Go je strategická dosková hra pre dvoch hráčov pochádzajúca zo starej Číny. Je veľmi populárna vo východnej Ázii, ale rozširuje sa aj prostredníctvom internetového hrania po celom svete. Hoci pravidlá go sú veľmi jednoduché, stratégia hry je extrémne komplexná. Go je deterministická strategická hra ako šach, dáma alebo otelo, avšak jej hĺbka prekonáva tieto hry. Veľkou výhodou tejto hry je tiež prepracovaný systém handicapov, ktorý umožňuje hrať partiu s otvoreným koncom aj dvom hráčom s veľmi rozdielnou silou.
Slovenská asociácia šógi predstavuje hru šógi ako súčasť japonskej kultúry slovenskej verejnosti prostredníctvom workshopov a prednášok. Asociácia sa tiež venuje rozvoju tohto športu organizovaním turnajov s medzinárodnou účasťou. Tento rok organizuje Majstrovstvá Európy v šógi a Otvorené majstrovstvá sveta v šógi, ktoré do Bratislavy prilákajú hráčov šógi z celého sveta.
Slovenská asociácia go už takmer 30 rokov zastrešuje športovcov venujúcich sa hre go na Slovensku organizovaním súťaží, športovou výchovou mládeže a reprezentáciou Slovenska na medzinárodných podujatiach.

Prezentácia o japonskom plemene psov šiba inu 
(Shiba Inu Slovakia o. z.)
Šiba inu je japonské plemeno psov. Je to najmenší a pravdepodobne i najstarší zo šiestich lokálnych plemien typu špic. Jedná sa o plemeno uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou. Šiba skoro vôbec nešteká, nežiada od nikoho pomoc, nikomu sa nepodriaďuje a spolieha sa iba sama na seba a svoj pevný charakter. Vie vytvoriť veľa grimás a pre každú príležitosť má pripravený iný „úsmev“.  Ľudia si toto plemeno často zamieňajú za Akita Inu alebo Hokkaidó. Šiba inu sa však od nich výrazne líši svojim temperamentom, veľkosťou a charakterom.   
Shiba Inu Slovakiao. z. vzniklo v roku 2018 Združuje milovníkov, majiteľov ako i dlhoročných slovenských chovateľov šíb. Jeho cieľom je poskytnúť súčasným i budúcim majiteľom všetky potrebné informácie o jeho špecifikách, dať rady z oblasti správnej výchovy, výcviku, socializácie, výživy, starostlivosti o zdravie či voľnočasových aktivít. Druhým ťažiskovým cieľom združenia je podporovať povedomie širšej verejnosti a budúcich majiteľov šíb, aby si zadovážili šteniatko z registrovanej chovateľskej stanice, ktorá odchováva psy zodpovedne – disponuje potrebnými kynologickými vedomosťami, skúsenosťami a vie naplniť aj špecifické nároky tohto plemena. Chov japonského plemena šiba inu má viac než 20 – ročnú tradíciu a aktívne sa mu venuje 10 chovateľských staníc. Na Japonskom dni 2018 budú prezentovať poznatky a svoje odchovy zástupcovia slovenských chovateľských staníc Al-nasija a Wakizashi of Tianito.

O shibách príde porozprávať OZ Shiba Inu Slovakia- v moderovanej diskusii vystúpia dvaja dlhoroční slovenskí chovatelia tohto plemena a predvedeníbudú samozrejme aj samotní psíkovia, slovenské odchovy. So shibami vystúpia  na Nádvorí Starej radnice o 16.15h, po skončení  30 minútového vystúpenia si budú môcť návštevníci psíky shiby pozrieť aj z blízka, odfotit sa s nimi vo foto kútiku, pohladkať si ich a pod.
K shibám majú na veľvyslanectve veľmi kladný vzťah nielen preto, že to je ich národné plemeno, národný poklad, ale sám veľvyslec jeho excelencia Jun Shimmi je hrdým majiteľom fenky shiba inu, ktorú takisto privedie.

Kagamiwari – ceremónia otvárania sudu so sake
Alkoholický nápoj sake bol pôvodne nápojom šľachty a Japonci veria, že má božský pôvod. Začal sa vyrábať pred viac než 1000 rokmi a získal si veľkú popularitu najmä pri slávnostiach. Pri významných príležitostiach, akými bezpochyby sú napríklad oslavy Nového roka, svadby, výročia, otvorenie / založenie novej firmy, podniku, sa často prevádza zvláštny rituál „kagamiwari“. Slovo kagami sa viaže k zrkadlu guľatého tvaru, symbolizujúce božského ducha. Viaže sa však tiež k okrúhlemu tvaru vrchnáku dreveného sudu so sake, ktorý úderom veľkého dreveného kladiva rozbijú čestní hostia. Sake sa potom rozleje prihliadajúcim. Japonci veria, že ceremoniálne otvorenie sudu sake zabezpečí zdravie, šťastie, prosperitu všetkým, ktorí pozdvihnú pohár so sake a spoločne zvolajú „Kampai!“

Koncert - Hudák Ensemble Vienna
(Michal Hudák – husle, Kayoko Hudak – flauta, Yukako Hiebner – viola, Marika Peham – violončelo) 
Slovensko-japonské flautovo-sláčikové kvarteto predvedie zaujímavý výber z japonskej a európskej hudby. 

Predstavenie klasického japonského tanca „kamigatamai”
(Teru Ogawa, hlavná majsterka a vedúca školy Ogawa a jej žiačky)
Tanec kamigatamai vznikol o oblasti Kamigata (Kjóto – Ósaka) v 16. storočí. Kamigatamai vychádza z pohybov tanca divadiel nó, kjógen a kabuki. V týchto divadelných formách účinkovali tradične muži, ale tanec kamigatamai je doménou žien. Tanečnica sa prostredníctvom pomalých krokov snaží o vyjadrenie svojich vnútorných pocitov. Hlavnými ingredienciami tohto tradičného tanca sú jemnosť, elegancia, citlivosť, ale i vnútorná sila ženy. 
Pani Teru Ogawa je 4. hlavnou majsterkou a vedúcou školy Ogawa. Vystupuje na scénach ako v Japonsku, tak i v zahraničí. Okrem toho sa venuje pedagogickej činnosti, vyučuje ako žiakov, tak aj učiteľov školy Ogawa. Účinkovala v Londýne, Prahe, či Pardubiciach, zúčastňuje sa na tanečných festivaloch a súťažiach nielen ako umelkyňa, ale i ako porotkyňa.

Ukážky japonských bojových umení karate, aikido, džudo
(Slovenský zväz karate - ŠŠK Bratislava, Kurilla Budokan, Judo klub Patrónka a Judo klub Levice)
Karate  je bojové umenie pochádzajúce z japonského ostrova Okinawa. V športovom karate existujú dve disciplíny - kata a kumite. Vyvinulo sa z pôvodného bojového umenia ostrovov Rjúkju. Úloha karate v modernej dobe je mnohostranná. V Japonsku a všade vo svete si karate získava veľkú popularitu ako súťažný šport, ktorý zdôrazňuje mentálnu disciplínu rovnako ako fyzické schopnosti. To, čo bolo pôvodne vytvorené na Ďalekom východe ako bojové umenie, prežilo zmeny odohrávajúce sa stáročia, aby sa stalo nielen vysoko účinným prostriedkom sebaobrany bez zbrane, ale aj medzinárodne uznávaným športom. 1. júna 2016 oznámil Medzinárodný olympijský výbor zaradenie karate a ďalších päť disciplín do oficiálneho programu LOH v Tokiu 2020.
Slovenský zväz karate - Karate klub ŠŠK pôsobí v bratislavskej Petržalke, čo dáva jeho činnosti určitý výchovný ako aj sociologický rozmer. Organizuje činnosť vyše 150 aktívnych členov, pre ktorých má vypracovaný systém postupových a majstrovských súťaží od žiakov po seniorov. ŠŠK vytvára predpoklady pre výchovu a rast vynikajúcich reprezentantov. Osobitnú pozornosť venuje príprave predškolskej a školskej mládeže. V sezóne 2016/2017 získali ocenenie Najúspešnejší klub Slovenska.
Aikido je jedným z najmladších japonských bojových umení. Jeho zakladateľom je Morihei Ueshiba. Aikido je syntézou pôvodných bojových umení, z ktorých boli vynechané pôvodné smrtiace prvky. Je typické najmä stratégiou obrany založenej na neinvazívnom odvrátení útoku a následnom zabránení ďalšej konfrontácii. Myšlienkou aikida je neagresivita, ktorá vníma boj len ako poslednú formu riešenia konfliktov. Na rozdiel od ostatných bojových umení má aikido chrániť zdravie nielen obrancu, ale aj útočníka. Cvičenie tohto bojového umenia má rozvíjať cvičiaceho jedinca po fyzickej aj psychickej stránke. 
Kurilla Budokan je jediným profesionálnym klubom tradičného aikido v Slovenskej republike, ktorý pôsobí už od roku 1989. Má šesť pobočiek v Bratislave, Šaštíne Strážach a rakúskom Wolfstahle. Opiera sa o tradíciu, hodnoty a úspešnosť výukovej metódy medzinárodnej organizácie Iwama ryu Shinshin Aiki Shurenkai, ktoré majú nesmierny význam pre Váš prístup k samotnému životu. Tieto hodnoty Vám však môžu ponúknuť len skutočný profesionáli - majstri svojho umenia. Hlavný tréner klubu, šihan Štefan Kurilla, nedávno získal 7. dan Aikido Iwama Shinshin Aiki Shurenkai. Tým sa stal druhým najvyšším technickým stupňom v Európe v rámci tejto organizácie, ktorá má zastúpenie v 35 krajinách sveta a v 17 dódžach v Japonsku.
Džudo je bojové umenie, spôsob sebaobrany, ale najmä olympijský šport, ktorý všestranne rozvíja telesnú zdatnosť ako aj psychickú odolnosť cvičenca. Samotný zakladateľ džuda, Jigoro Kano, charakterizoval džudo ako prostriedok čo najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily. Toto cvičenie znamená neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom sebaobranných techník. Prvotným predmetom džuda je teda sebazdokonaľovanie sa, učenie sa byť užitočným pre okolitý svet. Džudo je typickým športovým zápasom, v ktorom pri vlastnom výkone – stretnutí ide o prekonanie súpera fyzickou, technickou a taktickou prevahou. Pri riešení úlohy vlastného výkonu sa v džude uplatňuje veľké množstvo pohybových zručností prevažne veľmi zložitej štruktúry. 
Judo klub Patrónka bol založený ako čisto ženský klub v roku 1967. Tento charakter si zachoval po dlhé roky. V roku 1987 sa otvoril i pre chlapcov. V súčasnosti pôsobí v Petržalke na Nobelovom námestí, ale svoj historický názov si ponechal. V histórii slovenského džuda sa radí medzi popredné kluby. Z jeho radov vyšli viacerí pretekári, ktorí klub úspešne reprezentovali na mnohých slovenských aj európskych súťažiach. Okrem prípravy vrcholových športovcov venujú kluboví tréneri veľkú pozornosť deťom a mládeži. Rozvíjajú u nich nielen fyzické a technické schopnosti, ale veľký dôraz kladú aj na rešpektovanie princípov a etického kódexu džuda.
Judo klub Levice bol založený v roku 2014. Predsedom klubu sa stal Ľ. Kossuth a podpredsedom G. Csala. V klube sú tri skupiny cvičiacich. V prvej skupine trénujú predškoláci vo veku od 5 rokov, u ktorých sa rozvíjajú pohybové danosti formou rôznych cvičení a hier. Druhú, najpočetnejšiu skupinu tvoria žiaci, ktorí si osvojujú a zdokonaľujú techniky džuda, pričom získavajú svoje prvé žiacke stupne technickej vyspelosti KYU a zároveň sa zúčastňujú turnajov. V tretej skupine sú dospelí a starší žiaci.