| 14:00 |
Miesto konania: Nádvorie Starej radnice v Bratislave
Program
14:00 Kagamiwari - slávnostné otvorenie festivalu
14:10 Čajový obrad (Tsutomu Takamatsu Sôuriki, Chado Urasenke Tankokai Viedeň)
14:40 Bonsaj (Ján Lúdik, Bonsajcentrum Bratislava)
15:15 Ikebana (Noriko Komiyama a Dana Sato, škola Sogetsu)
15:45 Ukážka prípravy makizuši (Hideaki Ishimori, šéfkuchár veľvyslanca Japonska v SR)
16:15 Historické pikošky o šógi (Lukáš Vyletel, predseda Slovenskej asociácie šógi)
16:45 Kitsuke - tradičné japonské odevy (Noriko Komiyama)
17:15 Talkshow o Tokio 2020 a spolupráci s mestom Gifu (Slovenský paralympijský výbor)
17:40 Ukážky bojového umenia aikido (Kurilla Budokan)
18:00 Iaido, umenie japonského meča (škola Muso Shinden Ryu) (Slovenská kendo federácia)
18:30 Ukážky Kata, Tameshigiri a Gekiken kenjutsu (Ganryu Jima Dojo)
19:10 Koncert japonských piesní (Mayuko Takine – klavír, Hana Friedová – soprán)
Sprievodný program
Prezentačný stánok mesta Gifu, výstava bonsajov (Bonsajcentrum Bratislava), stolové hry šógi a go (Slovenská asociácia šógi a Slovenská asociácia go), kaligrafia (Veľvyslanectvo Japonska v SR), origami (Mária Bednárová), ochutnávka sake a suši
O účinkujúcich a programe
Kagamiwari – ceremónia otvárania sudu so sake
Alkoholický nápoj sake bol pôvodne nápojom šľachty a Japonci veria, že má božský pôvod. Začal sa vyrábať pred viac než 1000 rokmi a získal si veľkú popularitu najmä pri
slávnostiach. Pri významných príležitostiach, akými bezpochyby sú napríklad oslavy Nového roka, svadby, výročia, otvorenie / založenie novej firmy, podniku, sa
často prevádza zvláštny rituál „kagamiwari“. Slovo kagami sa viaže k zrkadlu guľatého tvaru, symbolizujúce božského ducha. Viaže sa však tiež k okrúhlemu tvaru vrchnáku dreveného sudu so sake, ktorý úderom veľkého dreveného kladiva rozbijú čestní hostia. Sake sa potom rozleje prihliadajúcim. Japonci veria, že ceremoniálne otvorenie sudu sake zabezpečí zdravie, šťastie,prosperitu všetkým, ktorí pozdvihnú pohár so saké a spoločne zvolajú „Kampai!“
Čajový obrad (Tsutomu Takamatsu Sôuriki, ChadoUrasenke Tankokai Viedeň)
Japonský čajový obrad je obradným spôsobom prípravy apodávania čaju. Táto tradícia je výrazne ovplyvnená zenbudhizmom. Obrad pozostáva z rituálov, ktoré je potrebnénaučiť sa naspamäť. Takmer každý pohyb rúk je predpísaný.
V zásade však čaj pripravuje hostiteľ a podáva ho hosťom. Je to horkastý práškový zelený čajmatcha. Zmyslom obradu, ktorý môže v plnej forme trvať i niekoľko hodín, však nie je len samotné pitie čaju. Zahŕňa prejavy vzájomnej úcty medzi majstrom a hosťom, vnímaniesúznenia priestoru, kaligrafie, ikebany, cukroviniek, čajového náčinia, harmonických a presných pohybov majstra. Dôležitý je i chuťový pôžitok vychádzajúci z kontrastu medzi sladkými cukrovinkami a trpkým čajom. Urasenke je jednou z troch hlavných škôl japonského čajového obradu.
Bonsai (Ján Lúdik, Bonsai centrum Bratislava)
Bonsaj je japonské umenie miniaturizácie stromov a ichpestovanie v miskách. Doslova preložené má slovo bonsajvýznam strom v miske, kde bon znamená tácka alebo miskaa sai znamená sadiť, pestovať. Ďalšia a presnejšia definíciahovorí, že bonsaj je miniatúrny strom pestovaný v miske,ktorý je bonsajovými technikami tvarovaný tak, aby navodzoval ilúziu starého stromu. Do Japonska sa bonsaje dostávajú z Číny okolo roku 800. Japonci umenie pestovaniabonsajov zjednodušili a výrazne prepracovali, zdokonalili ako umelecké, tak pestovateľské aspekty.
Ikebana (Noriko Komiyama a Dana Sato, škola Sogetsu)
Ikebana je japonské umenie aranžovania kvetov. Nejedná sa však len o jednoduché umiestneniekvetov do vázy. Ikebana je disciplinovaná umeleckáforma, v ktorej sa spája príroda s tvorivosťou človeka. V kontraste s floristikou, v ktorej savytvárajú jedno alebo viacfarebné kvetinové aranžmány, ikebana často dáva do popredia i iné druhy rastlín (konáre, listy) a zdôrazňuje tvar, líniu a formu. I napriek tomu, že ikebana je kreatívnym umením, má svoje pevné pravidlá.Zámer umelca – ikebanistu je v každom aranžmán zrejmý z kombinácií farieb, prirodzenýchtvarov, elegantných línií a významu, ktorý je v ňom elegantne skrytý.
Ukážka prípravy makizuši (Hideaki Ishimori, šéfkuchár veľvyslanca Japonska v SR)
Makizuši je typ japonskej suši rolky plnenej rôznymi náplňami.Termín makizuši sa vzťahuje na skutočnosť, že sushi sa zroluje – maki znamená „zrolovať“ a zuši je konjugovanou verzia slova„sushi“. Makizuši je najznámejší druh suši mimo Japonska.
Pán Ishimori je osobným šéfkuchárom veľvyslanca Japonska v SR od júla 2020. Od roku 2001 pôsobil v kuchyni vyhlásenéhojaponského hotela Prince, kde sa zameriaval výlučne na špeciality japonskej kuchyne.
Historické pikošky o šógi (Lukáš Vyletel, predseda Slovenskej asociácie šógi)
Hra šógi ja známa ako japonský šach alebo hra generálov. Je to strategická dosková hra pre dvochhráčov. Pochádza z Japonska a patrí do rovnakej rodiny ako šach a je najobľúbenejším variantom šachu v Japonsku. Šógi v preklade znamená generálova (shō)hra (gi). Pravidlá šógi umožňujú vrátenie ukoristených figúrok späť do hry. Predpokladá sa, že toto pravidlo pochádza z 15. storočia a pravdepodobne súvisí s praxou žoldnierov, ktorí bežne “prezliekali kabáty” a pridali sa k inej armáde, keď boli zajatí a vyhli sa tak smrti.
Slovenská asociácia šógi prezentuje šógi ako súčasť japonskej kultúry slovenskej verejnosti prostredníctvom workshopov a prednášok. Venujú sa rozvoju tohto športu organizovanímmedzinárodných turnajov. V roku 2019 zorganizovali Majstrovstvá Európy v šógi / Open World Shogi Championship v Bratislave. V tom istom roku bola asociácia ocenená „Cenou veľvyslanca Japonska“ za prínos k podpore vzájomného porozumenia a priateľstva medziJaponskom a Slovenskou republikou.
Kitsuke - tradičné japonské odevy (Noriko Komiyama)
Kimono a jukata sú tradičné japonské odevy, ktoré i dnes fascinujú ľudí na celom svete pre svoju krásu, štýl a estetiku. Pôvodne slovo kimono označovalo akýkoľvek odev, neskôr sa začalo používať na označenie slávnostného dlhého odevu T-strihu, s dlhými rukávmi apreväzovaného zdobným opaskom. Jeho nosenie podlieha množstvu pravidiel, ktoré na prezentácii vysvetlí a predvedie pani Noriko Komiyama.
Talk-show o letných paralympijských hrách v Tokiu 2020 a spolupráci s hostiteľskýmmestom Gifu (Slovenský paralympijský výbor)
Letné paralympijské hry 2020 s názvom Tokio 2020 bolomedzinárodné parašportové podujatie, ktoré sa konalo od 24.augusta do 5. septembra 2021 v japonskom Tokiu. Boli to 16. letné paralympijské hry, ktoré zorganizoval Medzinárodný paralympijský výbor. Slovenskú reprezentáciu tvorilo 27 športovcov. Získali 11 medailí (5-2-4).
Ukážky bojového umenia aikido (Kurilla Budokan)
Aikido je jedným z najmladších japonských bojových umení. Jeho zakladateľom je Morihei Uešiba. Aikido jesyntézou pôvodných bojových umení, z ktorých boli vynechané pôvodné smrtiace prvky. Je typické najmästratégiou obrany založenej na neinvazívnom odvrátení útoku a následnom zabránení ďalšej konfrontácii. Myšlienkou aikida je neagresivita, ktorá vníma boj lenako poslednú formu riešenia konfliktov. Na rozdiel od ostatných bojových umení má aikido chrániť zdravie nielen obrancu, ale aj útočníka. Cvičenie tohto bojového umenia má rozvíjať cvičiaceho jedinca po fyzickej aj psychickej stránke.
Ukážka umenia japonského meča Iaido školy Muso Shinden Ryu (Slovenská kendo federácia)
Iaidó je japonské bojové umenie, ktoré kladie dôraz nauvedomelosť a schopnosť rýchlo tasiť meč a reagovať na náhle útoky. Je cestou harmónie ducha a tela. Dalo by sa povedať, že sa jedná o jedno z najťažších bojových umení, pretože sa cvičí osamote, bez partnera. A tak je veľmi ťažké previesť správnu techniku „len“ proti imaginárnemu protivníkovi.
Kata, Tameshigiri a Gekiken kenjutsu (Ganryu Jima Dojo)
Tameshigiri je japonské umenie presekávania. Prax bola spopularizovaná v období Edo (17. storočie) na testovanie kvality japonských mečov. Pokračuje až do súčasnosti, ale vyvinulo sa vbojové umenie, ktoré sa zameriava na demonštrovanie zručnosti cvičiaceho s mečom. Gekiken je plnokontaktný tréningový systém s bógu a šinai(bambusový meč) a je považovaný za predchodcu moderného kendo.
Koncert japonských piesní (Mayuko Takine – klavír, Hana Friedová – soprán)
Mayuko Takine je absolventkou VŠMU v Bratislave adlhodobo žije vBratislave. Po VŠMU v štúdiu ďalejpokračovala na Music und Kunst Universität der Stadt Wien.Je držiteľkou viacerých cien a ocenení z domácich i medzinárodných súťaží. V roku 2001 koncertovala akosólistka so Štátnou filharmóniou Košice. V súčasnosti sa okrem koncertnej činnosti venuje komornej hre i pedagogickej činnosti, a podieľa sa na nahrávkach diel súčasných slovenských skladateľov.
Hana Friedová je absolventkou VŠMU. Jej osobnosť inklinuje ku vnútornému komornému„muzicírovaniu“, k pomyselnému ideálnemu dialógu umelcov. Napriek mladému veku účinkovala v rade medzinárodných projektov pod taktovkami uznávaných dirigentskýchosobností (Sir Neville Marriner, Enoch zu Guttenberg, Christoph Eschenbach, Libor Pešek, Zdeněk Mácal a i.). Tiež spievala na zahraničných turné v Európe, Japonsku i Brazílii, na pódiu BHS, bola sólistkou v komorných a oratoriálnych dielach baroka, klasicizmu, naštudovala auviedla viacero premiér súčasných slovenských skladateľov a účinkovala i v Opere SND.
