Maja Štefančíková Papierovanie / Paperwork

autorka: Maja Štefančíková
performeri: Lucia Čarnecká, Veronika Dubravová, Simona Gottierová, Ivana Kleinová, Dominika Párnická, Viliam Slaminka, Maja Štefančíková, Dana Tomečková a Divadlo Atrapa (Dagmar Bordáková Labáthová, Tímea Čániová, Katarína Donáthová, Jakub Lazarčík, Adam Štrba)

Kým/čím sme a čo konáme, keď pracujeme? A je dnes, vzhľadom na stieranie hraníc medzi prácou a voľným časom, takáto otázka vôbec zmysluplná?
Práca je práca je práca. Práca už nie je práca, je to náš život, stáva sa performanciou.

Papierovanie, performancia v koncepcii Maji Štefančíkovej sa zameriava na pracujúci subjekt. Analyzuje neustály kolobeh a monotónnosť pracovného procesu, artikuluje pseudo-aktivitu, zbytočnú prácu a nadprácu.

Projekt zdôrazňuje iracionalitu súčasného ekonomického a spoločenského systému založeného na premise trvalého rastu a zvyšovaní produktivity prostredníctvom racionalizácie. Namiesto odosobnených mechanizmov byrokracie vypláva na povrch emocionálnosť a živočíšnosť. Kedy sa práca dehumanizuje, stáva neľudskou? Nie je to len masívnou robotizáciou, ktorá vedie k zanikaniu manuálnej práce. Ľavicoví autori už dávno pomenovali námezdné otroctvo; popri vykorisťujúcich či dehonestujúcich pracovných podmienkach to však môžu byť aj subjektívnejšie či ťažšie artikulovateľné dôvody. Napríklad, keď nie sme schopní práci porozumieť, pochopiť jej zmysel.

kľúčové slová:
sizyfovská práca, zbytočná práca, nadpráca, byrokracia, stroj, de-humanizácia, ruka, zviera, i-racionalita

-----------------------------------------------------------------
Nateraz
Program performancií:

Maja Štefančíková
Papierovanie
28. 2. 2018, 19:00

Zuzana Žabková
Sny horiacich bábok 
15.3. 2018, 18:00
kurátorka: Eliška Mazalanová

Program performancií Nateraz / For the Time Being vznikla z potreby prestávky, dočasného spomalenia pracovného procesu a získania času na reflexívnejšiu prácu a vytváranie trvalejších hodnôt a vzťahov. Je úvodom k dlhodobému projektu tranzit.sk Start and Finish v kurátorskej koncepcii Judit Angel, zaoberajúceho sa systémom fungovania a ekonómiou súčasnej kultúry založenej na projektoch, ktorý sa bude okrem iného venovať hľadaniu nových možných scenárov a spôsobov fungovania umeleckej inštitúcie.
Obe performancie pracujú s iným (než moderným racionálnym) spôsobom reflexivity – intuitívnym, iracionálnym a rituálnym. Kým performancia Maji Štefančíkovej je kritikou súčasného systému produkcie a organizácie práce vo všeobecnosti (teda rozhodne nie len v kultúre), Zuzana Žabková prostredníctvom metafyziky, ezotérie a meditácie vytvára pole pre možnosť iného prežívania reality.