iná akcia
Hommage à ...
Raz do mesiaca si v Modrom salóne SND pripomína významné osobnosti slovenskej hereckej scény. Večermi sprevádza teatrológ Karol Mišovic z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV.
V roku 2025 si pripomíname 90. výročie narodenia jednej z najvýznamnejších herečiek svojej doby, ktorá však odišla priveľmi skoro, Evy Polákovej (1935 – 1973).
V roku 1957 absolvovala herectvo na Vysokej škole múzických umení a necelé tri sezóny pôsobila v Štátnom divadle Košice, kde zreteľne poukázala na svoju umeleckú jedinečnosť. Tá sa širšie kryštalizovala po získaní angažmánu v Činohre Slovenského národného divadla, kam nastúpila v roku 1960. Išlo o herečku racionálneho ladenia, intelektuálneho nadhľadu, balansu psychologického nuansovania a racionálneho komentovania úloh. Predstaviteľku charizmatických osudových múz, rozporuplných domín, žien ocitajúcich sa v neriešiteľných životných rébusoch. Postavy bezhlavo zamilovaných naiviek jej boli cudzie. Preto aj Saša v legendárnej inscenácii Čechovovho Ivanova (1961) v réžii Jozefa Budského nebola povrchným obrazom naivného dievčaťa. Naopak, herečka ju interpretovala ako inteligentnú a spontánnu ženu, ktorá sa z úprimnosti osobného presvedčenia snaží pomôcť svojmu vyvolenému. Obdobne ako ju obchádzali postavy lyrického razenia, málokedy jej do repertoáru pribúdali figúry klasickej dramatickej tvorby. Rafinovaná Viola v Shakespearovej komédii Čo len chcete (1962) alebo s tragickým osudom zápasiaca Alžbeta zo Schillerovho Dona Carlosa (1969) boli vzácnymi výnimkami. Dokonca aj femme fatale Eva z divadelnej epopeje Imre Madácha Tragédia človeka (1969) bola viac ženou súčasnou než klasicky tesanou. Poláková sa totiž stala predstaviteľkou moderných žien 20. storočia v celej ich dovtedajšej šírke – Monika v Dürrenmattových Fyzikoch (1963), Évi v Topolovej Mačke na koľajniciach (1966), Marta v Camusovom Nedorozumení (1967), Ráchel v Gorkého Vasse Železnovovej (1967), Varija v Čechovovom Višňovom sade (1967) či Yvette Pottierová v Brechtovej Matke Guráži a jej deťoch (1971).
Osobnosť Evy Polákovej si počas jej celej kariéry všímali aj rozhlasoví, televízni a filmoví režiséri. Dokonca za strhujúci výkon v postave Marty v českom filme Smrt si říká Engelchen (1963) získala cenu na festivale v Los Alamos.
Vstup voľný
