Mesto je sužované vrahom detí. Po jeho dopadnutí prahne nielen miestna polícia, ale aj skupina kriminálnych živlov, ktorým práve nevonia zvýšená aktivita policajných zložiek v ich rajóne. Langov film, založený na skutočnom prípade, otvára okrem iného otázku spravodlivosti vykonávanej ľudom.
Snímka metaforicky zachytáva vojnovú hystériu v Nemecku pred prvou svetovou vojnou a hlavne spoločenskú klímu Weimarskej republiky pred druhou svetovou vojnou.
Pre film je nesmierne dôležitá práca so zvukom – tvorcovia ho využívajú ako plnohodnotný výrazový a dramatický prvok a dosahujú tak pozoruhodné účinky.
M, Nemecko, 1931, 117 min, titulky, 15+
Réžia: Fritz Lang
Obsadenie: Peter Lorre, Ellen Widmann, Inge Landgut, Otto Wernicke a ďaší
+ prednáška: Nová dimenzia filmu
V roku 1927, v čase, keď nemý film zažíva svoj vrchol, prichádza zlom. Je paradoxom, že na prvý pohľad nenápadný technický vynález zruinuje skoro všetky dovtedajšie výdobytky filmovej reči. Veľké režisérske osobnosti sa s novou situáciou nevedia vyrovnať a film stojí pred novým počiatkom. Strieborné plátno ovládlo slovo a obraz ho nasleduje v pozícii sluhu. Je len málo tých, ktorí uchopia zvuk ako výdobytok, ktorý odomyká nové možnosti filmu - od kompozičných (zvuk dodáva plochému obrazu hĺbku), cez tie, čo rozširujú svet filmu (zvuk mimo obraz), až po významové presahy (v podobe audiovizuálneho kontrapunktu).
