Deväťdesiatročný Michail Gorbačov žije v skromnom dome na okraji Moskvy, kde čaká na prijatie do panteonu najvýznamnejších osobností 20. storočia. Aspoň v Rusku, je stále vnímaný ako kontroverzná postava. Súd nad Gorbačovom vynesú dejiny, vo filme však starý muž predkladá svoju vlastnú konečnú výpoveď, v ktorej s melanchóliou i humorom bilancuje svoj život a kariéru.
Film Vitalija Manského je aktuálnym a intímnym portrétom muža, ktorý svojimi rozhodnutiami zmenil svet. Počas krátkeho obdobia, keď bol Michail Gorbačov pri moci (1985-1991), nastal rozpad veľkej sovietskej ríše. Gorbačov bol architektom „Glasnosti“ a „Perestrojky“ – politických krokov, ktoré dali obyvateľom zeme, prezívanej americkým prezidentom Reganom „Ríša zla“, šancu žiť slobodne.
Michail Gorbačov zrútil Berlínsky múr. Za Gorbačovovej vlády ale tiež vybuchol reaktor v jadrovej elektrárni v Černobyle. Počas jeho vlády zomrelo veľa občanov pobaltských republík usilujúcich o nezávislosť, sovietska armáda potlačila nespokojnosť v Tbilisi aj pokojné demonštrácie v Baku.
Rozpad Sovietskeho zväz mu neodpustilo mnoho jeho krajanov. S týmto bremenom minulosti dožíva osamelý muž (nar. 1931) svoje posledné roky v dome na moskovskom predmestí, kam ako jedného z mála hostí vpustil režiséra Vitalija Manského.
Gorbačov. Raj, Lotyšsko / Česká republika, 2020, 100 min.
Réžia: Vitalij Manskij
Obsadenie: Michail Sergejevič Gorbačov
12+
Vitalij Manskij (1963, Lvov, Ukrajina) vyštudoval (VGIK), je autorom viac než tridsiatich filmov. Filmy Vitalija Manského boli uvedené na viac než päť sto medzinárodných filmových festivaloch, napr. v Cannes, Locarne, San Sebastiane, Rotterdame, Karlových Varoch, Berlíne, Amsterodame, Moskve, Oberhausene, San Franciscu, Nyone, Mníchove, Toronte, Montreale, Turíne, Krakove, Rio de Janeiru, Lisabone a na mnohých ďalších.
Obdržal viac než 100 ocenení na festivaloch vrátane dvoch cien za najlepší dokumentárny film na MFF v Karlových Varoch, Striebornú holubicu z DOK Leipzig, ceny za najlepšiu réžiu a zvláštnu cenu poroty na MFF v Tallinne a Grand Prix na festivaloch vo Varšave, Jihlave, Štokholme, Trieste, Budapešti a ďalších.
Jeho film Svedkovia Putinovi (2018) bol nominovaný na cenu Európskej filmovej akadémie v kategórii najlepší dokumentárny film. Filmy Vitalija Manského uviedli popredné televízne stanice takmer všetkých európskych krajín a vysielané boli aj v Japonsku, Austrálii, Číne, Kanade a ďalších.
Vitalij Manskij je členom americkej Akadémie filmového umenia a vied (Oscar), ruskej filmovej akadémie „NIKA“, Ukrajinskej filmovej akadémie a ruskej televíznej akadémie „TEFI“. Je zakladateľom a prezidentom festivalu autorského dokumentárneho filmu Artdokfest, ktorý sa koná v lotyšskej Rige a tiež v Moskve.
Od r. 2014 žije Vitalij Manskij v Lotyšsku. Mnohé ocenenia získali filmy, na ktorých sa podieľal ako producent - Zvláštnu cenu poroty na festivale IDFA v r. 2006, Grand Prix na Cinéma du Réel, Striebornú holubicu na DOK Leipzig, a ďalšie.
Od r. 1996 sa venuje projektu, ktorého cieľom je vytvoriť obsiahly archív súkromných amatérskych filmov nakrútených v bývalom Sovietskom zväze od tridsiatych až po deväťdesiate roky. Tento, v Rusku unikátny archív amatérskych filmov vydáva jedinečné svedectvo o súkromnom živote sovietskej spoločnosti.
