Človeka na moste spája s filmom V hodine dvanástej predovšetkým postava nemeckého veliteľa, ktorý vedie filozofujúce rozhovory s predstaviteľom miestnej domácej inteligencie. Nepriateľ vo vyššej vojenskej pozícii tak v oboch filmoch nie je jednorozmerný a v prípade snímky Človek na moste zároveň prehlbuje charakter hlavnej postavy, učiteľa, ktorý v čase partizánskeho odporu prechádza nezvyklo neľahkým rozhodovaním, na ktorú stranu sa postaví. Nielen dlhší úsek príbehu, v ktorom hlavnou postavou je ideovo neutrálny civil z radov inteligencie, ale predovšetkým kritický obraz dobovo privilegovaného partizánstva v snímke prekvapuje. Nesúrodosť radikálnejších a umiernenejších partizánov, ich násilnícke konanie, používanie obyvateľov ako rukojemníckych štítov predstavuje značné odchýlenie od dovtedajšieho zobrazovania partizánov. Polemika o vzbure a represii nemeckého majora s učiteľom sa odlišuje od filmových podôb protirežimovej revolty. Jej nevyhnutnosť na konci filmu však podporí uvedomelá obeta na správnej strane.
Človek na moste, Československo, 1972, 71 min.
Réžia: Ján Lacko
Hrajú: Ivan Mistrík, Adam Matejka, Leopold Haverl, Jozef Hodorovský, Eduard Bindas, Daniela Kubasáková
