V roku 1909 bol v banskej oblasti Horného Gemera v okolí Rožňavy vybudovaný jeden z najmodernejších banských závodov v Európe, kde v sedemnástich baniach pracovalo takmer šesťdesiatpäť percent miestnych obyvateľov. Po páde komunizmu bola ťažba železnej rudy z ekonomických dôvodov ukončená, v prevádzke zostal len jeden banský komplex.
Film Banícky chlebíček sa sústreďuje na obyvateľov gemerskej dediny Rakovnica a cez sériu portrétov jej obyvateľov odáva obraz myslenia celého kraja. Ten sa spája v názore, že počas komunizmu boli šťastnejší a ich život bol kvalitnejší.
Príbehu dominuje rozprávanie Ing. Jána Fábiana, vysokoškolského profesora s čestným doktorátom z Dillí, ktorý niekoľko rokov aktívne žil v Kanade, Afrike, Nemecku, bol štipendistom Humboldtovej nadácie, poradcom ministerstva hospodárstva v 90. rokoch a dnes napriek veku 78 rokov učí na Technickej univerzite v Košiciach. Jeho rozprávanie, ktoré sa vyznačuje odstupom na jednej strane pamätníka – baníka a na druhej strane pamätníka – človeka, je v prudkom kontraste s pohľadom najmladších protagonistov, ku ktorým celý film smeruje. Práve pochopenie tohto kontrastu vytvára zmysel filmu, ktorý si cez príbehy miestnych ľudí a ich vzťah k rodnému kraju a jeho minulosti kladie otázku: „Čo sa tu stalo a akú máme budúcnosť?“