Mlynárska expozícia je ukážkou vývoja mlynárstva v malokarpatskej oblasti od 18. storočia až do polovice 20. storočia. Historická usadlosť sa podarila zachovať v takmer pôvodnom stave, vrátane architektúry a technického zariadenia mlyna.
Mlyn dali v roku 1767 postaviť Pálffyovci. Budova s prvkami barokového stavebného štýlu bola (a dodnes čiastočne je) ohradená múrom. Usadlosť okrem mlyna tvorili aj hospodárske stavby ako maštaľ, stodola, humno, sýpka a chlievy. Poniže mlyna bol odjakživa ovocný sad. Mlyn predstavuje typ regionálnej formy malokarpatských vodných mlynov s kolesom na horný náhon a nadzemný typ mlynice tvoriacej úplné poschodie.
Od roku 1857 mlyn vlastnila mlynárska rodina Schaubmarovcov z Bavorska. Pôvodne išlo o panský vodný mlyn z 18. storočia. S dvoma veľkými vodnými kolesami v otvorenej kolesovni, ráštubni a s dvoma pármi mlecích kameňov na mlynskom lešení. V roku 1913 ho rodina Schaubmarovcov výrazne prestavala, pristavala jedno krídlo k náhonovej stene mlyna a zmodernizovala predovšetkým jeho strojné vybavenie. Jednoduchá prevodová sústava sa vtedy nahradila modernejšou, čím sa podarilo dosiahnuť väčšiu výkonnosť mlyna, jeho produkcie, skvalitnenie výrobkov a zlepšenie pracovného prostredia. Technologické zariadenie mlyna tým nadbudlo dnešnú podobu.
