O tom, prečo ženy z druhých krajín utekajú na Slovensko, prečo je pocit slobody silnejší ako príslušnosť k domovine a prečo túžba po uplatnení sa prebíja otrávené slová a pohľady domorodcov z krajiny, do ktorej sa presťahovali. Inscenácia je čiastočne inšpirovaná skúsenosťami žien, ktoré prišli na Slovensko z cudziny.
„A ticho. Dlho. Dlho ticho. Konečne. Môj dom. Hurá. Je otvorené. Jedna veľká diera v stene. Schody. Ešte raz schody. Náš byt. Otváram si. Šťuknem vypínačom. Elektrina. Zmizla. Chcem sa napiť. Kohútiky sú vyschnuté. Čas zastal. Len prach počíta letopočty… Utekám. Naháňa ma. Strach. Trhá mi šaty…“
Inscenácia vznikla v rámci spoločného projektu s Bábkovým divadlom na Rázcestí z Banskej Bystrice pod názvom Ženské úteky.
Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný OZ Nomantinels.
Réžia: Zuzana Liptáková
Účinkujú: Martina Zemancová, Lýdia Petrušová, Lenka Čierniková/Gréta Srnová, Zuzana Liptáková