Aspoň sa nemusím bozkávať (hosťovanie)

Aspoň sa nemusím bozkávať je autorský projekt, ktorý odhaľuje vzťah smrti a zármutku. Autorský kolektív sa inšpiroval Howardom Barkerom a jeho spisom Divadlo katastrofy a princípmi Tadeusza Kantora a jeho realitou najnižšej hodnosti. Tieto dve práce boli východiskovým bodmi pre meditáciu na smrť. Hlavný motív – smrť a čo o nej vieme povedať – vyvoláva potrebu prehodnotiť celý rad rôznych spoločenských vzorov, pokiaľ ide o tradície a ceremónie, pohreby, zármutok, rozlúčku a predstavy o posmrtnom živote, pretože všetko stráca zmysel. Rozjímanie nad týmito témami nevyvrcholí témou smrti, ale života, vedúceho k odhaleniu, že smrť niekoho iného, v najradikálnejšej polarizácii, nás nevystraší ani nespraví nešťastnými, ale naplní nás – smrť sa stáva objektom skrytej túžby.
Aspoň sa nemusím bozkávať rozpráva príbeh ľudí, ktorí nie sú schopní pochopiť neustálu blízkosť smrti, ako aj niektoré tradičné predstavy o živote mimo smrti. Náboženstvo – s nebom a peklom – nie je vnímané ako viera, ale ako experimenty, prázdne miesta, prostredie, ilúzie. Opustenie tradičného rozprávania, postavy a realistický spôsob inscenovania a výmeny pocitov, atmosféra a fragmenty myšlienok.

V rámci Istropolina Project

Kolektív autorov: Aspoň sa nemusím bozkávať (Slovinsko)
Režisér: Dorian Šilec Petek
Účinkujú: Lea Cok, Mario Dragojevič, Urša Kavačič, Urban Kuntarič, Živa Selan, Eva Stražar, Dominik Vodopivec, Matej Zemljič

Trvanie: 2 hodiny

Miesto: štúdio

-----------------

Vstupenky is zakúpite na stránke SND alebo v pokladni SND.