Panna zázračnica bude v Kine Lumière uvedená v plnej kvalite obrazu a zvuku

Bez ohľadu na tento fakt je pre SFÚ pravidlom, že každoročne participuje na najväčších domácich filmových festivaloch, kde prezentuje svoje aktivity a činnosť. Najväčšou udalosťou tento rok je pre SFÚ 50. výročie jeho vzniku a pri tejto príležitosti budú mať diváci možnosť počas Febiofestu vidieť v Kine Lumière na veľkom plátne jeden zo skvostov slovenskej kinematografie, snímku Panna zázračnica režiséra Štefana Uhra v plnej kvalite obrazu a zvuku. SFÚ ma pre priaznivcov svojej činnosti pripravené aj ďalšie podujatia.

Svetová premiéra filmu Panna zázračnica v obnovenej a zreštaurovanej digitálnej verzii

Slávnostné uvedenie filmu Panna zázračnica z roku 1966 je okrem pripomienky osláv výročia SFÚ venované autorovi jeho rovnomennej predlohy Dominikovi Tatarkovi, ktorého nedožitých sto rokov od narodenia si pripomíname 14. marca.

SFÚ si filmom uctí aj režiséra Štefana Uhra, od ktorého smrti 29. marca uplynie dvadsať rokov. Uvedenie filmu v programe Febiofestu bude prestížnym podujatím aj z iného dôvodu. Pôjde o svetovú premiéru tohto diela v obnovenej a kompletne zreštaurovanej digitálnej verzii v rozlíšení 2K z nosiča DCP. Film sa bude premietať v pondelok 18. marca o 18.00 hod. v kinosále K1 v Kine Lumière a uvedie ho filmový teoretik Juraj Mojžiš, zároveň autor kostýmov filmu.

Podľa neho bola na konci 60. rokov „na zodpovednú aj slobodnú prípravu nakrúcania Tatarkovej novely zrejme najpríhodnejšia chvíľa. Reformistická krivka doby bola na potešujúcom vzostupe“. Na vzniku filmu dvadsať rokov po vzniku jeho predlohy sa teda podpísali nielen pozitívne ohlasy čitateľov na Tatarkovu novelu, ale aj obroda výtvarníckej československej surrealistickej skupiny.

Film Panna zázračnica zobrazuje život mladej generácie umelcov, ktorá sa na Slovensku názorovo formovala počas vojnových rokov. Mladé krásne dievča Anabella sa zoznámi s celou skupinou priateľov. Rozochvieva v nich erotické túžby, ale aj čisté ľúbostné city, stane sa predmetom ich tajných predstáv, no zároveň i umeleckou inšpiráciou. Je to film o vnútornom svete človeka, v ktorom mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy.

Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, prvkami filmu sa stali sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok. Niekdajšie hranice medzi realitou a fantáziou akoby odrazu prestávali celkom existovať.

O význame filmu po štyroch dekádach si Juraj Mojžiš myslí, že “nepochybne bol na prospech sebavedomému pohľadu slovenskej kinematografie, ktorá sa rozhliadala po novovlnových dejoch európskeho filmu a udomácňovala sa v nich“. Film sa na Febiofeste premietne v mimoriadnej sekcii Zvláštne uvedenie: 50. rokov SFÚ, jeho digitálna zreštaurovaná verzia sa realizovala v Štúdiu 727, nosič DCP vyrobila spoločnosť Kinoservis.

Koprodukčné filmy SFÚ, Vyšehradský salón aj Filmový kabinet

Do programu tohtoročného Febiofestu sú zaradené aj filmy, na ktorých SFÚ participoval ako koprodukčný partner, ide o tri dokumenty. V sekcii Český a slovenský dokumentárny film sa premietne Rabínka Anny Gruskovej, zachytávajúca paradoxný život Bratislavčanky Gisi Fleischmmannovej. Toto prvé filmové spracovanie jej osudu ponúka množstvo objavov zo slovenských, izraelských a amerických archívov.

Ďalšou z koprodukčných snímok SFÚ je dokumentárna detektívka o osudoch slovenského filmu Koliba Zuzany Piussi zo sekcie 20 rokov Slovenska a tretím filmom s koprodukčným vkladom SFÚ je portrét z dokumentárneho projektu Zlatá šedesátá venovaný Jiřímu Menzlovi.

Počas Febiofestu sa bude konať i plánovaná prednáška zo vzdelávacieho projektu SFÚ Filmový kabinet, tentoraz spojená so sekciu Kino-Ikon Plus.