Stanislav Filko (*1937) už počas štúdia na VŠVU v Bratislave (1959 – 1965) a krátko nato zaznamenal ohlas doma a rovnako výrazne i v zahraničí. Jeho mimoriadne obsiahla tvorba prechádza už viac ako polstoročie vývinom bohatým na štýlové i mediálne variácie – nájdeme tu odkazy na pop art, konceptualizmus, neoexpresionizmus, maliarsku abstrakciu i figuráciu, ktoré vždy v danom období realizuje naprieč aktuálnymi formami umenia, od veľkorysých inštalácií a prostredí k vizuálne subtílnym konceptom na papieri či text artom. Širokospektrálnu povahu jeho umenia, ktorú je možné vysvetliť pre autora typickým avantgardným prístupom, pritom v časovom slede zjednocuje logická ideová niť – jeho životný koncept troch dimenzií („5.4.3.D.“) ako modelu sveta a univerza.
V hierarchickom systéme existenciálnych sfér a im prináležiacich farebných čakier sa Filko nepokúša o nič menej, než obsiahnuť podstatu a zákonitosti bytia v jeho univerzálnom, subjektívno-objektívnom celku. Postupne vytvára štruktúrovaný a v istom zmysle abstraktný systém spektra farieb, ktorý predstavuje jednotlivé dimenzie existencie človeka od pozemskej (3. dimenzia – červená – biológia), cez vesmírnu (4. dimenzia – modrá – kozmológia) až po metafyzickú (5. dimenzia – biela – duchovno). Tvorbu Filka, systematizovanú podľa týchto farieb, tak možno chápať ako konceptuálny gesamtkunstwerk, ako utopickú a o to viac poetickú víziu umenia ako vizuálnej ontológie.
Výstava v Galérii Cypriána Majerníka, usporiadaná pri príležitosti jeho 75. narodenín, sa sústredí na tematiku piatej dimenzie („5.D.“), ktorá v autorovej tvorbe reprezentuje sféru metafyziky, nadzmyslovosti života a umenia zároveň. Je vyjadrená prevažne bielou farbou v maľbe, objektoch, ale aj autorských konceptuálnych textoch.
Piata dimenzia ako téma i bohatý okruh vizuálnych diel pritom zrejme predstavuje vrchol Filkovho diela, ako aj umeleckej koncepcie. Reflektuje ju v celej šírke svojej tvorby, sústredenejšie od začiatku 70. rokov minulého storočia. Od komornejších realizácií v duchu konceptuálnej dematerializácie prechádza cez neoexpresívnu periódu objektov a inštalácií až k tvorbe komplexného prostredia – totálnej inštalácie ako metafyzického sveta osebe.
Filko v tejto téme vychádza z osobných skúseností klinických smrtí ako brán do iného – nepredmetného a čisto spirituálneho sveta. Nadzmyslovosť piatej dimenzie ako abstraktnej, v podstate len mysliteľnej sféry sa preto pokúša vyjadriť rovnako abstraktnými tvarmi horizontál a vertikál, kruhov, ale aj slovom, textom resp. pojmom, odhmotnenou „levitujúcou“ inštaláciou diel, a predovšetkým bielou afarbou ako symbolom duchovna a metafyziky. Výstava výberovo mapuje vývin tejto sugestívnej témy na ploche rôznych médií a ich presahov (inštalácia, objekt, maľba, kresba, fotografia, xerox a pod.). Prezentované diela pochádzajú z majetku autora.