Sylwia Lowalczyk / Léthé

Kurátor: Krzysztof Jurecki

Fotomontáž, hlavná vizuálna charakteristika konštruktivistického a surrealistického hnutia, sa vyvinula v 20. a 30. rokoch minulého storočia súčasne vo viacerých krajinách sveta (vrátane Poľska). Séria „Léthé” (rieka podsvetia, z ktorej mŕtve duše pili, aby zabúdali) má pôvod v modernistickom dedičstve tohto žánru a je výnimočná zámerne archaickým zaobchádzaním s technikou fotografickej koláže. Obrazy sú tvorené trhaním a ničením výtlačkov vlastných fotografií umelkyne, odmieta akúkoľvek digitálnu manipuláciu. Táto manuálna práca zámerne odkazuje na estetiku obdobia úplného začiatku foto-montáže, ktorým je berlínsky dadaizmus.  
Na kolážach môžeme rozlúštiť portréty ľudí blízkych fotografke, jej priateľov a známych. Všetky osoby sú však maskované a zahalené. Ľudské postavy sú na snímkach vždy kombinované s krajinou a architektúrou, čo je kľúčovým konceptom foto-montáže. Práce však aj tak zahŕňajú ideu trojdimenzionality, čo je zdôraznené prítomnosťou tieňov v obrazoch. Je to zaujímavý prístup, akoby odporoval fotografii, ktorá je vo svojej podstate plochou, dvojdimenzionálnou záležitosťou. Práce v tejto sérii zjednocujú dadaisticko-surrealistické myšlienky, ktoré boli prítomné už v Kowalczykovej predošlej sérii „Pozorovanie noci”.

Fotografku vždy fascinovalo zahaľovanie a maskovanie identity jej rôznorodých subjektov. Ak by sme chceli analyzovať tento koncept skrytej identity viac do hĺbky, snímka s rukou naťahujúcou sa ponad varšavský Palác kultúry by získala nový význam – budova, ktorá bola symbolom komunistického režimu snažiaceho sa svoju sovietsku identitu vnucovať kontroverzným spôsobom, sa dnes úplne neočakávane stáva značkou modernity hlavného mesta Poľska.   

 Séria pozostáva z vyše 20 koláží obsahujúcich fragmenty ľudí, zvierat a architektúry, ktoré spolu tvoria akýsi postmoderný hybrid. Ukazuje svet rozkúskovaný, ktorý je  –  s riekou Léthé spomenutou v názve –  zdanlivo nekončiacou sa procesiou fragmentov situácií, miest a ľudí. Práve bytosti, napriek svojmu rozkúskovanému charakteru, majú pre Kowalczykovú osobnú hodnotu. Ľudia odfotografovaní v tomto cykle neboli zvolení náhodne, ale myšlienka súvisiaca s ich výberom nám ostáva skrytá. A to sa javí byť zmyslom celého tohto symbolického zobrazenia.