Stano Filko

Stano Filko (1937) sa narodil vo Veľkej Hradnej. V rokoch 1956-1960 študoval na strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a pokračoval na vysokej škole výtvarných umení u prof. P. Matejku (maľba).

V ranom období tvoril figurálne post-kubistické kompozície, realizoval štrukturálne asambláže a objekty (napr. Oltáre súčasnosti, 1964-1965), ktorých poetika súvisela s informelom. V tvorbe z roka 1965-1969 môžeme nájsť náznaky viacerých otázok, ktorými sa zaoberali aj zahraniční autori týchto tendencií (napr. koncept Bieleho priestoru v bielom priestore, 1973-1974 spolu s M. Lakym a J. Zavarským, v ktorom nájdeme ideu nekonečného priestoru a jeho interpretáciu prostredníctvom čistej senzibility).

V jeho dielach môžeme sledovať napríklad zvláštne konfrontovanie tém slovenskej krajny a života ľudí (Moje rodisko, 1969) so súčasným pohľadom umelca - pseudofuturológia. V roku 1966 napísal manifest Úvahy o prostredí. Objasňuje v ňom vlastné názory na umeleckú tvorbu a atmosféru doby, v ktorej žil a tvoril. V roku 1969 vychádza ďalší jeho manifest. Uvažuje v ňom o pláne - projekt, ktorý po prvé "je jedným z posledných prúdov proptekt artu a po druhé vychádza a nadväzuje na happening, konštruktívne, kinetické umenie, enviromenty, minimal art, multiple..."

Približne od polovice 70. rokov začal svoju tvorbu rozdeľovať do troch hlavných ciest: 3. Biela - absolútna duchovnosť, 2. Modrá - kozmológia, 1. Červená - biológia. Postupne stále viac upúšťal od manuálnych zásahov do diel a tvoril projekty a inštalácie v neosobnom technickom štýle. Od začiatku 80.rokov sa opäť venuje maľovaniu, obrovské polyptychy často koncipoval ako architektúry symbolických písmových zostáv (cyklus AIDS, 1983 - 1985). 

Autor v roku 1981 emigroval. V Nemecku začal tvoriť pod vplyvom Neue Wilde (návrat k obrazu a expresívnej tradícií). Od roku 1983 do roku 1990 žil v New Yorku a pokračoval v predchádzajúcom smerovaní (bad painting), potom sa vrátil na Slovensko. V tomto období priestorové inštalácie mení na video inštalácie ( ako počítačom morfované subjektívne autoportréty).

Samostatne vystavuje od roku 1964 (Bratislava - spolu s L. Gajdošom, a I. Vychlopenom), ďalej napr.: 1967 - Praha, Bratislava ; 1969 - Oldenburg (Environnement Universel 1966 - 1967 und Grafik). 1979 - Gdansk, 1986 - New York, 1993 - Bratislava, 2000-Košice, 2003- Bánska Bystrica. Kolektívne napr.: 1965 - Florencia, 1968 - Grenoble, 1969 - Mnichov, Paríž; 1970-Yokohama, 1971 - Buenos Aires, 1974 - Brno; 1984, 1986,1987 - New York, 1994 - Sydney, 1999 - Praha, Viedeň, Queens; 2001 - Bratislava (Action Art 1965 - 1989), 2002 - Bratislava ( Slovak Visual Art 1970 - 1985), 2005 - Benátky (51. ročník Bienále, Model sveta/ Quadrophobia).

Autor sa venuje akčnému umeniu, konceptuálnemu umeniu, novým médiám, enviromentnom a priestorovým inštaláciám. Žije a tvorí v Bratislave.