Kurátorka: Ľuba Belohradská
Akad. mal. Pavel Maňka. * 21. máj 1929, v Leviciach – † 4. september 2015, v Bratislave
Po absolvovaní strednej Školy umeleckého priemyslu u prof. Jozefa Chovana študoval v rokoch 1951 – 1956 na VŠVU v Bratislave u prof. Jána Želibského.
Bol členom Klubu Konkrétistov.
Uzavretý solitér, experimentátor a konštruktér, jeden z priekopníkov abstraktno-geometrickej tendencie na Slovensku. Tvoril v ústraní svojho ateliéru v Bratislave, celý život zasvätil umeniu a vývoju nových tvarov lietadiel. Počas trvania výstavy bude v dohodnutých hodinách sprístupnený ateliér umelca (v prípade záujmu nám napíšte na adresu pavelmanka90@gmail.com). V podstate nik z odbornej verejnosti nevidel jeho dielo, prezentoval vždy len vybrané obrazy. Na výstave je viac ako 70 obrazov umelca, a väčšina z nich nebola verejne prezentovaná, čím sa výstava stáva unikátnou a vystihuje to aj podnázov Trinásta komnata.
Viac o autorovi: Pavlove Maňkove hľadanie vo výtvarnom prejave bolo v kontexte s vývojom abstraktného umenia v Európe. Od roku 1961 sa zúčastňoval na neverejných výstavách abstraktnej tvorby. Bol členom klubu Konkrétistov od r.1969 vystavoval v Bratislave, Prahe, Viedni, Brne. Slovenské publikum nerozumelo jeho moderným víziám, bol úspešný na sérii výstav v Čechách v 60-tych rokoch. V rokoch 1969 – 1989, počas komunistického režimu bola abstraktná tvorba považovaná za prehrešok voči spoločnosti. Na celých 20 rokov sa odmlčal verejnosti a v skromnosti a tichosti tvoril v ateliéri. Opäť od roku 1991 vystavoval na spoločných výstavách. Samostatnú výstavu mal v galérii Cypriána Majerníka v roku 2012 pod kurátorským vedením Jiřího Valocha. „Pavlovi Maňkovi prináleží časové prvenstvo v obrate k abstraktne – geometrickému tvarosloviu v slovenskom maliarstve po druhej svetovej vojne.“ napísala Ľuba Belohradská. Maliar mal toľko nápadov, že ich zaznamenával na každý kúsok papiera: obálky, noviny, účty, skicáre, servítky.... Bol vzdelaný a kultivovaný askéta s hravosťou, rozprávkovou fantáziou a videním priestoru v dimenziách „nepozemšťanov“.
Bol modernista, avantgardista, „ufonista“, letec, maliar, konštruktér a konštruktivista, vizionár, soliterista, filozof, fantasta, predstihol v mnohom svoju dobu a preto bol často nepochopený, nepovšimnutý bratislavský bohém.
Jeho duch nestarol, veril v dobro. Sám povedal: „Veda, technika a umenie umožnili dosiahnutie súčasného vysokého stupňa našej civilizácie, neustále sa zväčšuje rádius tvorivých možností v globálnom meradle. Mám rád technické výtvory, modernú architektúru a umenie. Ladné línie a čisté farby športového automobilu vzbudzujú vo mne esteticko-dynamické vzrušenie, podobne štart raketoplánu, priťahuje ma kozmický priestor. Paralelne s technikou, aj vo výtvarnom umení nastal rozvoj všetkými smermi. Mne sú blízke konštruktivistické tendencie, umožňujúce vyjadrenie až samotnej podstaty sveta. Dá sa to formulovať jednou vetou – všetko je vlnenie, sú len rôzne formy vlnenia. V reálnom svete je to asi duch, energia, hmota, čas. Príťažlivosť, ako jedna z foriem energie je v každej hmote, či živej bytosti. Potom by sa dalo povedať, že gravitácia = láska, láska = cit. Kde nie je láska, tam je rozpad, chaos.“
