„Už od mladosti som obdivoval legendárne expozície Socha piešťanských parkov, ktoré sa v pravidelných intervaloch organizovali v mojom rodnom meste,“ hovorí Norbert Šmondrk. „Vždy ma pri nich fascinovalo spojenie prírodného prostredia a sochárskych objektov, ktoré ma doteraz vždy nanovo motivuje. Pri ich tvorbe a následnej inštalácii sa dajú vytvárať nové vzťahy, ktoré originálne definujú ich obsah, ale aj okolitý priestor.“
Norbert Šmondrk je skúmavý tvorca, ktorý rád a vytrvalo hľadá a následne nachádza nápady, ktoré si samy vyžiadajú použitie istého typu materiálu. Niektoré objekty dokonca paralelne robí vo viacerých materiáloch, čo má vplyv na realizáciu vo väčšej forme.
V zrekultivovanej záhrade bude spočiatku 5 objektov, ktoré sa vyznačujú tvarovou a materiálovou rozmanitosťou (v týchto prípadoch oceľ a hliník) a niektoré aj farebnou povrchovou úpravou, ale aj tematickou nasýtenosťou. Nesú v sebe duálnosť obsahu, keď cez individuálne emócie reagujú na spoločenské dianie okolo nás (Šíky), vojenskú apokalypsu (z cyklu Bariéry), každodennú agendu zvanú život (Pokušenie-Ponuka), či výtvarne prezentujú rafinovane rozfázovaný pohyb geometrických tvarov (Malá tučná tanečnica). Podnety zvonka sú vždy vykomponované do silného osobného príbehu v konkrétnom priestore i reálnom čase.
„Mojou ambíciou je, aby sa táto expozícia v priebehu svojho trvania v parku postupne rozšírila o ďalšie moje objekty, ktoré budú umeleckým pendantom k rôznym spoločenským i športovým aktivitám v tomto príjemnom prírodnom prostredí,“ dodáva Šmondrk.
Ľudovít Petránsky
Norbert Šmondrk (*1966, Piešťany)
1984 – 1989 - štúdium architektúry na STU v Bratislave
1987 – 1989 individuálne štúdium architektúry na VŠVU v Bratislave
(prof. R. Janák)
Venuje sa architektúre, dizajnu, sochárstvu a sklárskemu výtvarníctvu.
Po vysokoškolskom štúdiu krátko pôsobil v architektonickom ateliéri HUMA 90 a v roku 1990 založil vlastný ateliér - Štúdio K.F.A., z ktorého sa etablovala jedna z prvých nezávislých porevolučných platforiem venujúcich sa architektúre, dizajnu a voľnej tvorbe. Z KFA sa stal epicentrum nového myslenia v architektúre, čo do jeho radov prilákalo viacero mladých ambicióznych architektov a dizajnérov. Profesionálne záujmy KFA časom získali ďalší rozmer – na adrese sídla spoločnosti (Karpatská 11 v Bratislave) vyše desať rokov fungovala prvá súkromná galéria architektúry, dizajnu a umenia na Slovensku.
