Chytať motýľa. Výstava prezentuje najnovšie prírastky do zbierok SNG autorov a autorky strednej generácie slovenského súčasného umenia. Erik Binder, Marko Blažo, Marek Kvetan, Denisa Lehocká a Milan Tittel spolu ponúkajú rozmanitú, no súrodú zmes rozličných prístupov, médií a tém v súčasnom umení.
kurátorky: Petra Hanáková, Alexandra Tamásová
Názov výstavy je metaforou, ktorá popisuje vzťah múzea a súčasného živého umenia. Akokoľvek sa snažíme zostať aktuálnymi, nakupovať „za horúca“, uchopiť neuchopiteľné – chytiť motýľa, vždy sa s jeho životným okamihom o čosi míňame. A aj keď toho imaginárneho motýľa občas chytíme (kúpime) a „kunsthistoricky“ vypreparujeme (prišpendlíme do vitrínky Dejín umenia), vždy to bude obraz trochu rozostrený.
Živé umenie, mediálne neobyčajne pestré, je dnes múzejne neuchopiteľnejšie ako kedykoľvek predtým. O to viac si ceníme veľkorysý finančný dar Tatra banky, ktorá nám už druhý rok umožňuje zachytávať jeho stopu. Chytať motýľa. Výstava prezentuje najnovšie prírastky do zbierok SNG autorov a autorky strednej generácie slovenského súčasného umenia. Erik Binder, Marko Blažo, Marek Kvetan, Denisa Lehocká a Milan Tittel spolu ponúkajú rozmanitú, ale súrodú zmes rozličných prístupov, médií a tém v súčasnom umení.
Kým Kvetan je dynamický, vizuálne fascinujúci autor, ktorý dokáže reagovať na aktuálne témy, Lehocká svoj program trpezlivo rozvíja a ponúka meditatívne zastavenie či poetickú úvahu o priestore a ženskom bytí. Binder so svojím živelným temperamentom premieňa na umenie takmer čokoľvek, čo mu príde do cesty. Tittel je hĺbavý introvert, ktorý sa „mazná“ s materiálom a zakladá si na nenápadnosti svojich gest. Prezentáciu uzatvára Marko Blažo, ktorého predčasný odchod nám obnažil krehkosť ľudskej existencie a vzácnosť výnimočného talentu. Blažove diela sú bránou do nekonvenčne kreatívnej mysle, kde sa spája umelecká vyspelosť s nevinnosťou detského videnia.
Názov výstavy je metaforou, ktorá popisuje vzťah múzea a súčasného živého umenia. Akokoľvek sa snažíme zostať aktuálnymi, nakupovať „za horúca“, uchopiť neuchopiteľné – chytiť motýľa, vždy sa s jeho životným okamihom o čosi míňame. A aj keď toho imaginárneho motýľa občas chytíme (kúpime) a „kunsthistoricky“ vypreparujeme (prišpendlíme do vitrínky Dejín umenia), vždy to bude obraz trochu rozostrený...
Jedným z benefitov moderných spoločností je rozhodnutie starať sa o umelecké zbierky a umožniť každému, aby sa mohol s umením stretnúť a niečo si z neho vziať. Táto úloha je však často ťažká – umelci sú nároční, diela chúlostivé a financie napäté. Akvizičná politika súčasného umenia bola odjakživa slabou stránkou SNG. Peňazí na umenie bolo vždy málo, po roku 1989 stále menej, až nakoniec minulý rok vôbec nič. Aj preto sú dejiny umenia po roku 1989 v našich zbierkach plné bielych miest.
Stále väčšie percento akvizícií SNG tvoria dary, čo nás síce teší, táto metóda tvorby zbierok však nie je najzdravšia. Vieme, že žijeme v ťažkej dobe, že je treba uskromniť sa a spomaliť obrátky. Sú však oblasti, v ktorých je krátenie financií neudržateľné a akvizície sú jednou z nich. Ak SNG nemá na to, aby nakupovala umenie, nemôže písať dejiny – vytvárať pamäťovú stopu vizuálnej kultúry svojho spoločenstva. Svoju základnú misiu tak prenecháva iným – súkromným zberateľom, regionálnym galériám a na Slovensku preto stále výraznejšie píše dejiny umenia ruka trhu.
Pomoc pri takejto misii od férového partnera, akým je v súčasnosti Tatra banka, nie je charita, je to filantropia, teda snaha meniť svet k lepšiemu. Myslíme si, že svet s umením je lepší a diela, ktoré vypovedajú o nás – o spoločnosti, ktorá ich vytvorila a ktorá s nimi žila, je potrebné uchovávať. A tento pohľad chceme sprostredkovať aj vám.
Vstup je voľný
