Maxime Ballesteros

Diela Maxima Ballesterosa sú komplexným čítaním súčasnej spoločnosti. Nachádzajú sa v akomsi súmračnom priestore situácií, ktoré poznáme, ale ktorým nerozumieme, a zobrazujú prostredie a cesty, ktoré akoby vstupovali do pozastaveného stavu mysle. Ballesterosova najnovšia publikácia „Entre Chien et Loup“ (francúzsky: Medzi psom a vlkom) sa pohráva s touto myšlienkou pomocou francúzskeho výrazu pre súmračné svetlo, v ktorom človek nemusí vedieť, či sa pozerá na psa alebo vlka.

Ballesterosova tvorba sa pevne pohybuje v rámci vizualizácií liminálnych priestorov, akýchsi psychologických odpočívadiel medzi odchodom a cieľom. Jeho protagonisti, prichytení pri úprimných – a predsa akosi posvätných – činoch, sa vo svojej sebaistote bránia spochybňovaniu. Zároveň si nemôžeme nepoložiť otázku, ako tieto zvláštne okolnosti vznikajú.

Témy dominancie, túžby, vzrušenia a očakávaní sa črtajú vo veľkej miere; subjekty však nepociťujú ani rozkoš, ani bolesť – jednoducho existujú, zdanlivo nevedomky prichytené vo víre absurdných okolností. Ballesterosovo divadlo je však bez ohľadu na to, či je inscenované alebo nie, nabité akýmsi mysticizmom, ktorý je v rozpore so scénami zobrazenými vo filme. Cez temnú optiku sa realita prekrúca a hranica medzi posvätným a profánnym sa čoraz viac rozostruje.

Ballesteros pracuje výlučne analógovo. Jeho objekty odhaľujú prehnaný, manieristický vplyv v predĺžených údoch a výčnelkoch. Podivné, neohrabané, prenikavé a zároveň veľmi emocionálne objekty stelesňujú akúsi pasívnu malátnosť, ktorá je zvláštne dojemná a zároveň znepokojujúca. Ako diváci túžime po racionálnom vysvetlení ich existencie.

Keď na žiadne nemôžeme prísť, niekedy sa im úplne vyhneme. Ale častejšie, odpudzovaný a priťahovaný, náš pohľad vyúsťuje do voyeurstva, ktoré je vítané a zároveň zábavné.