Lukáš Procházka: Zlatko, vypla si elektrický stožiar prosím? / Patrícia Chamrazová: Accidents of Connection

Program Bielej noci 2023.

Zlatko, vypla si elektrický stožiar prosím?

„Objekt pozostávajúci zo svetelných trubíc skúma vzťah k elektrine a jej každodennému využitiu. Zdroj našich dnešných životov značne závisí od elektriny. Avšak mnohí, vrátane mňa, nepoznajú mechanizmy, ako sa elektrina prenáša, vyrába alebo spotrebuje. Istú predstavu má každý, ale keď sa niečo pokazí, vieme nanajvýš zavolať elektrikára, ktorý problém opraví. Pohodlnosť a komplexnosť súčasného života už dávno presiahla našu vlastnú myšlienkovú kapacitu. Elektrická infraštruktúra zároveň predstavuje hyperobjekt, ktorý nevidíme, nepočujeme ani necítime. Jedným zo spôsobov, ako ho zhmotniť je jeho spotreba a premena na zrakom viditeľné svetlo. Moja vlastná fascinácia štruktúrami elektrických stožiarov ma viedla k tomu, aby som stožiar preniesol z krajiny a zmenšil ho do ľudskej mierky. Umiestnenie štruktúr do osobného a intímneho priestoru exponuje prehliadanú infraštruktúru, ktorá je v prírode a meste všadeprítomná a zároveň nevidená. Okrem vytvárania trenia medzi týmito veľmi odlišnými prostrediami dáva objekt vyniknúť aj formálnej stránke stožiarov a to je ich určitá sochárska krása, ktorá je však a priori praktická a funkčná. Objekt je opak reálneho stožiaru, namiesto prenosu elektriny ju spotrebuje. Namiesto monumentality odkazuje na subtílnosť. Namiesto vo verejnom priestore sa nachádza v súkromnom.

Objekt vznikol v januári 2022, keď energetická kríza neexistovala, preto objekt priamo nereaguje na túto tému, napriek tomu sa táto téma v ňom odzrkadľuje a zhmotňuje.“ Hovorí o výstave autor.

Accidents of Connection

„Umelé textúry, objekty a tvary. Neúplné kópie. Nachádzame sa simultánne vo viacerých realitách či v novej zmiešanej realite? Viac on- ako offline. Rozdiely medzi fyzickým a virtuálnym sa vytrácajú. Nás a náš život poznajú algoritmy lepšie ako my sami. Čo vlastne znamená byť človekom v čase bezprecedentných technologických možností? Aké príležitosti nám otvára preklenutie priepasti medzi technologickou mániou a fyzickým zážitkom z pobytu v ľudskom tele? Ako sa mení vnímanie nášho tela prostredníctvom existencie v zmiešanej realite? Aké sú možnosti opätovnej prezentácie a pretvárania našich tiel v digitálnej podobe? Skúmanie somatického tela v hybridnej realite sa stalo mojou témou.

A možno práve teraz, viac ako kedykoľvek predtým, nemôžu byť hranice nášho tela definované už len kožou. Ako spoločnosť, pre ktorú sa technológie stali neoddeliteľnou súčasťou života ďalej neexistujeme ako stabilné, fyzicky definované bytosti vo fyzickom priestore. Dôverné vzťahy s internetom spôsobili hlboké zmeny v povahe našej subjektivity a našich skúseností. Online sme prepojení s neustále rastúcou sieťou ľudí a priestorov a to jednoznačne ovplyvňuje a mení aj samotnú povahu našej identity. Časti našej osobnosti lietajú virtuálnom a rozširujú vnímanie nášho „ja” ďaleko za hranice fyzickej reality.

Zaujíma ma interakcia ľudského tela s digitálnym priestorom a vedomé posúvanie hraníc fyzického priestoru do digitálna. Súčasné „ja” v kyberpriestore zahŕňa virtuálny svet a transformuje ho na ďalší prejav tela, ktoré existuje súčasne vo fyzickom aj virtuálnom svete. Digitálna reprezentácia nás vo virtuálnom prostredí, niečo, čo je nám niekedy až tak blízke, že sa toho môžeme dokonca dotýkať alebo cítiť to aj napriek jej nehmotnej povahe.“ Hovorí o výstave autorka.

Zichyho palác, Ventúrska 9 (vchod z ulice)

Otvorené: ut–ne 15:00–19:00