Výstava The Things (Veci) tematicky aj svojim názvom vychádza z knižného dubutu Georga Pereca "Veci: Príbeh šesťdesiatych rokov" z roku 1965. Kniha portrétuje život mladého páru a ich fascináciu komoditami - predovšetkým oblečením a nábytkom. Perec podrobne opisuje objekty túžby mladého páru - veci slúžiace ako znaky identity, luxusu, histórie a spoločenského štatútu. Protagonisti, značne ovplynení čítaním lifestylových časopisov, napokon prispôsobujú všetky životné rozhodnutia dosahovaniu hmotných objektov záujmu. Tomu zodpovedá aj forma románu - prenikavé opisy jednotlivých "vecí" výrazne dominujú nad dialógom medzi postavami.

Lazar Lyutakov (narodený v roku 1977 v Shabla, Bulharsko) študoval na Akadémii výtvarných umení v Sofii a vo Viedni. Jednou z opakujúcich sa tém v práci Lazara Lyutakova je skúmanie problému "pôvodnosti", autenticity a exkluzivity, hravým a ironickým spôsobom. V prebiehajúcej sérii Lyutakov vyrába lampy z veľmi lacných materiálov, ako sú bežné tovary pre domácnosť. Výsledkom sú objekty pôsobiace ako dizajnérske zberateľské rarity. Vystavením v galerijnom kontexte sa z nich navyše stávajú poenciálne cenné "umelecké komodity".
David Muth (nar. 1971 v Salzburgu, Rakúsko) je umelec, hudobník a programátor.
Je absolventom odboru Digitálne médiá na Middlesex University London. V súčasnosti žije a pracuje v Londýne, Turku a vo Viedni. Jeho umelecká prax spája konceptuálne a experimentálne prístupy ovplynené štúdiom architektúry. Muth pracuje so širokou škálou výstupov - počnúc inštaláciami a interaktívnymi environmentmi, cez videoart a fotografiu až po prácu so zvukom a komponovaním hudby. Nosnou témou Davida Mutha je symbolická hodnota vecí, problém objektu-znaku.
"Footnote # 02: Hietämäki je reflexiou konkrétneho objektu - osobného automobilu. Auto zlatej farby zaparkované na neučitom mieste. Je noc, vietor povieva listami kríkov za svitu pouličnej lampy. Video sprevádza minimalistický soundtrack Carstena Nicolai a Miky Vainio. Okrem toho sa nič zásadné nedeje. Diváci sú ponechaní audiovizuálnemu rozjímaniu. Auto možno považovať za za univerzány všeobecne platný štatútový symbol. Okrem ho možno vnímať aj ako "ochranný obal" svojich pasažierov. Bez ohľadu na to, kam smerujeme, alebo akým poveternostným podmienkam čelíme, v akomkoľvek čase - auto funguje ako technologický pancier, ukrýva nás do seba - a súčasne nám umožňuje spájať naše subjektívne prežívanie reality s miliónmi ďalších motoristov - bezpečným, komfortným spôsobom.
Stefanie Schwarzwimmer (nar. 1990 v Linzi, Rakúsko) sa venuje vizuálnemu umeniu a grafickému dizajnu. Pôsobí v Berlíne a vo Viedni, kde študuje na Akadémii výtvarných umení. Vo svojej práci sa zaoberá rôznymi obrazovými realitami ktoré nás ovplyvňujú. Fenoménom virálnosti, popkultúrou a novými médiami. Pomocou 3D programu autorka vytvára mierne pozmenené, záhadne a nepatrične pôsobiace zábery "reality". Jej animácie zobrazujú obyčajné miesta s každodennými predmetmi. Obrazy na nás pôsobia familiárnym, obyčajným dojmom - až kým...
Vo video-sérii "Silent Revolution" sme svedkami fiktívneho úkazu - svojvoľne sa točiaceho taniera, ktorý akoby náhle prechádzal procesom "sebauvedomenia". Snímka nesie znaky amatérskeho videa - tanier je totožný, len scéna udalosti sa mení: akoby niekoľko ľudí v rôznych krajinách na celom svete objavilo túto tajomnú nočnú udalosť a natočilo ju svojimi mobilnými telefónmi. Výnimou je iba nahrávka z obchodu s nábytkom. Všetky videá série boli vytvorené pomocou 3D softvéru.