Ladislav Berger - Príbehy

Jeho tvorba nadväzuje na odkaz expresionistickej a fauvistickej moderny. Má blízko k maľbe novej figurácie a k jej rôznym, revitalizovaným podobám. Je v nej permanentná dynamika foriem a farieb. Razantná orchestrácia akordov koloristického ladenia.

Temperament maliarskeho gesta ,rytmus a vitalita obrazovej skladby .Niečo z harmónií ,viac z kontrastov výrazu a významov jeho adresnej maliarskej reči. Vášeň , energia i explozívne napätie maľby. V niektorých krajinomaľbách aj tóny romantických, meditatívnych nálad. Vo všetkých figurálnych, obrazových moralitách jedinečný autorský, maliarsky i občiansky apel, odpor a kritika. Pranier ľudských charakterových deformácií, zla a hlúposti ako chorobných príznakov našej doby.“Obludárium jedošov, pažravcov a šrotovníkov.

Groteskno , irónia, parodický výsmech, trpké pocity i úzkostné metafory..Obavy a strach v našom a z nášho sveta „post“ a „pod“princípmi zásadami slušnosti tolerancie, morálky a ľudskej zodpovednosti.

Étos maľby Ladislava Bergera je v našom súčasnom umení dosť osamelý a vzácny. Kto by sa s tou stupiditou ľudí aj trápil ,veď utrpenia je vo svete a v živote viac ako dosť .Aj toto je súčasťou „príbehov“ obrazov maliara ,ktorý „protestuje proti znehodnoteniu života ,ku ktorému inklinuje autorita moci“, intolerancia a tupý egoizmus. Určitým protikladom, protipólom týchto obrazov ľudskej i existenciálnej traumy sú krajiny-figúry a postavy s krajinou. Jedinečné „ podvojné“ obrazy . Spojenie, súlad, súhra i osudová nevyhnutnosť spolužitia človeka s prírodou. Je to aj maliar ,ktorý sa tak dlho pozeral do krajiny , až sa krajina pozrela do neho. Do jeho mysli, duše, srdca.

Krajina v človeku a človek v krajine je v podaní Ladislava Bergera unikátna v generačnom i širšom kontexte nášho maliarstva. Naše dávne príslovie „ postav dom, zasaď strom a sploď syna „ sa zmenilo na varovný obraz „ Zbúraj dom, zotni strom „ .Kus viery a nádeje v obrazoch Ladislava Bergera však ostáva . Sú to farby i let nad krajinou a v snoch. Je to aj človek, ktorý sa vytrhol a vykročil zo svojho vymedzenia a obmedzenia. Sú to aj farby a svetlá a ( akoby povedal veľký Immanuel K.) je to aj „ hviezdne nebo nad nami a mravný zákon v nás „ . „ Kiež „ by to tak bolo stále (dopovedal by Julo Satinský…). Obrazy to hovoria tiež.

Text: Bohumír Bachratý