Pri vstupe víta návštevníkov kovová sieť natiahnutá nad hlavou, Pád (2025). Predostiera dvojitý prah. Je útočiskom – chráni pred latentným nebezpečenstvom. Zároveň je zdrojom napätia – v citlivom priestore, s nepredvídateľnými pádmi. Táto scénografická inštalácia je autorovou prvou „sondou“: atmosférickou, tušenou, ambivalentnou. Okamžite uvádza hlavnú tému výstavy: vnímanie toho, čo je neisté, v napätí, či neočakavané. A skryté.
Jaroslav Kyša nám predstavuje sériu najnovších diel, ktoré označuje ako svoje „sondy do nevideného“. Sonar je v pôvodnom zmysle slova nástroj na skúmanie: vysiela vlny, zachytáva ozvenu a reprodukuje to, čo oko nevidí. Umelec ho používa ako poetickú a kritickú metaforu: jeho výpoveď je citlivou sondou premietanou smerom k ťažko uchopiteľnej, krehkej a zároveň rozvrstvenej realite.
Sochárske formy, napoly potopené v bielych blokoch, sa objavujú ako náhodné prvky – úlomky pamäti, kultúrne fragmenty nahlodané časom alebo kyselinami. V diele Akvatinta (2025) sa telo stáva substrátom, pozostatkom zmeneným neviditeľnou koróziou, evokujúcim dlhý čas geologickej erózie, ale aj rýchlosť súčasných kolapsov.
Kyšove „sonary“ sú tiež nástrojmi prenosu: vysielajú signál cez hrúbku súčasnosti. Sú to správy pre vzdialenú budúcnosť, vymodelované hypotézy o tom, ako by sa naša epocha mohla čítať, skúmať a interpretovať. Týmto spôsobom umelec prezentuje ľudstvo nie ako slávneho aktéra dejín, ale ako neistého svedka vlastného pádu.
Výstava Probing the Unseen sa nachádza niekde na pomedzí umenia, vedy a archeologickej fikcie. Vyzýva nás k meditácii o našom vzťahu k viditeľnému, k pamäti a k vymazávaniu. Pozýva nás načúvať tichu pod povrchom, sledovať intímne sonary, ktoré sondujú trhliny v našom svete.
Kurátorka: Silvia Van Espen
Jaroslav Kyša (*1981, Žilina) je výrazným predstaviteľom domácej generácie postkonceptuálnych výtvarníkov. Absolvoval Ateliér slobodnej kreativity 3D (Juraj Bartusz) na FU TU v Košiciach so stážou v Ateliéry. Kyša je typom umelca, ktorého stimuluje najmä častá zmena prostredia, odlišné lokality a pobyty na rezidenciách (2011 – Banská Štiavnica, 2010 – Celja, Slovinsko, 2008 – Praha). Typická je pre neho práca s rôznymi médiami, pričom dôraz kladie na myšlienku (koncept), ktorej prispôsobuje formu výpovede.Využíva fotografiu (ako dokumentáciu akcie, ale aj ako finálne dielo), video, inštalácie, objekty, akcie, intervencie, a i.
