Východiskom sú nájdené obrazové fragmenty – historické anatómie so schematickými predklonmi a úklonmi, doplnené o súčasné pilates návody prevzaté z internetu, ktorý dennodenne ponúka predstavy o ideálnom tele a životnom štýle. Tieto anonymné, kolektívne obrazy telových disciplín autorka chápe ako archívne stopy. Nereprodukuje ich doslovne, ale používa ich ako mnemotechnické pomôcky, ktoré spúšťajú vlastný, veľmi osobný príbeh.
Kľúčovým aspektom je transformácia významov: z kolektívneho na individuálne, z anonymného na osobné, z virtuálneho na hmotné. Šperky sa stávajú palimpsestom, na ktorom sa prepisujú vrstvy významov. Sú to nositeľné objekty – brošne a závesy – inštalované priamo na košeliach, čo podtrhuje ich intímny a osobný charakter. Vsadené zrkadlá v niektorých šperkoch túto stratégiu dotvárajú – odkazujú na denníkové záznamy a introspekciu, priamo vťahujú diváka do diela a spájajú minulosť fragmentu s prítomnosťou nositeľa.
Zvolený prístup umožňuje autorke reflektovať aj tlak súčasnej kultúry, ktorá zahlcuje jedinca nekonečným prúdom návodov na zdravý životný štýl – od rannej meditácie po večerné pilates, od vody s citrónom po dokonalé zvládnutie planku. Machatová však nemoralizuje; nenúti nás vybrať si z tohto virtuálneho archívu povinností. Namiesto toho túto bezmocnosť z nadbytku súčasných cvičebných návodov premieňa na svoju výhodu: vonkajší, často utilitárny diskurz o tele a disciplíne transformuje do podoby intímneho, hmotného objektu – šperku, ktorý nesie stopu osobnej skúsenosti namiesto kolektívnej povinnosti.
Ako celok kolekcia predstavuje špecifický umelecký prístup, ktorý pretavuje nájdené obrazové nálezy a spoločenské naratívy minulej i súčasnej fyzkultúry do podoby autorského šperku. Jeho sila spočíva v schopnosti fungovať ako pamäťový stimul a nositeľ transformovaných významov.
Kurátorka: Naďa Kančevová
