Pre niekoho môže byť jeho tvorba ponurá, dekadentná až depresívná, keďže v nej prevláda čierna farba a na prvý pohľad nevábne motívy ošarpaných a zadymených krčiem, ako aj „relikvie“ a insígnie úzko prepojené s temným svetom hazardných hier a závislostí.
Autor sa však v žiadnom prípade nehrá na sudcu spoločnosti, iba jej nastavuje zrkadlo a zachytáva bežné výjavy z každodenného života, pričom ich zvečňuje do monumentálnej podoby a dáva im akúsi romantizujúcu patinu.
Hrčkovi však v žiadnom prípade nejde o realistické stvárnenie skutočnosti , skôr využíva symbolický jazyk všeobecne známych predmetov a znakov. Skrze nich sa prihovára divákovi svojím už vykryštalizovaným výtvarným jazykom. Celkovo možno zhodnotiť jeho doterajšiu tvorbu ako kompaktnú a názorovo vyhranenú s výrazným emotívnym nábojom.
Autor navyše dlhodobo pôsobí ako spevák a bubeník vo viacerých punk - rockových kapelách ako napríklad Ramones Bratislava a Kaktus. Teda určite čerpá inšpirácie aj v hudobnom svete, čo u niektorých výtvarníkov zas nie je až tak neobvyklé (spomeniem napríklad aj jeho bývalého profesora Ivana Csudaia alebo Borisa Sirku a v neposlednom rade aj konceptualistu Milana Adamčiaka).
Kurátor: Andrej Jaroš





